Tento zápas nezaostal za Rumble in the Jungle či Thrilla in Manila
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/youtube
Vybrať najlepší zápas histórie v akomkoľvek športe, je veľmi náročná úloha. Vo svete boxu sa takých ponúka hneď niekoľko. Pre významné politické pozadie to mohlo byť stretnutie Američana Joea Louisa s Nemcom Maxom Schmelingom rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny. S ohľadom na prostredie a kvalitu oboch aktérov sa však veľa hovorí o "Rumble in the Jungle" z roku 1974 a "Thrila in Manila" o rok neskôr. V oboch prípadoch bol aktérom súboja Muhammad Ali. V prvom prípade sa v Zaire (dnes DR Kongo) stretol s Georgom Foremanom, v druhom si na epický súboj do Filipín vyšiel s Joeom Frazierom.
Súboj na africkej pôde bol konfrontáciou neporazeného šampióna ťažkej váhy Foremana, s bilanciou 40-0, a proti nemu stál Ali, bývalý šampión, ktorý len štyri roky predtým prišiel o svoje opasky v súboji s Frazierom. Pred 60-tisícovou kulisou dokázal Ali súperovi nielen pripraviť prvú kariérnu prehru, ale ho dokonca pri nej knokautovať. Mnohí tvrdia, že to bola najväčšia športová udalosť 20. storočia, jedno z najväčších boxerských prekvapení danej doby a navyše ho sledovala miliarda televíznych divákov po celom svete, čo bolo v danej dobe rekordom. Takmer na deň presne o dvanásť mesiacov nebol Ali ďaleko k tomu, aby tieto maximá prekonal ďalším súbojom, odvetou s Frazierom. Jej dejiskom bol filipínsky Quezon City v manilskej oblasti a športová hala od tohto duelu do svojho názvu zakomponovala slovíčko "koloseum". Dnes nesie názov Araneta Coliseum. Titulový zápas bol vypísaný na 14 kôl a v záverečnom Frazierov tím hodil uterák do ringu. Sledovanosť bola veľmi podobná ako počas "džungľového zápasu" a rovnako sa o ňom hovorilo ako o jednom z najlepších v histórii. Boxovalo sa pritom v teplote približne 49 stupňov Celzia. Ak by niekto povedal, že šlo o život, vôbec nebol ďaleko od pravdy. Tým všetkým sa pripravila pôda pre tretie meranie síl, ktoré v roku 1974 opäť patrilo Muhammadovi Alimu.
Presne 20. júna 1980 sa však uskutočnila ďalšia obrovská boxerská udalosť, na ktorú sa trochu v tieni Aliho výkonov zabúda. Štyridsiate výročie oslavuje "Brawl in Montreal", čo bol titulový zápas vo welterovej váhe medzi americkým zlatým chlapcov "Sugar Ray" Leonardom a panamskou legendou Robertom Duránom. Kým od ťažkej váhy sa očakávajú najmä tvrdé rany a knokauty, váha ohraničená 67 kilogramami je technickejšia, zápasy rýchlejšie a úderov zvyčajne padne viac. Presne to bol prípad tohto zápasu, ktorý fajnšmekri považujú za najkvalitnejšie stretnutie histórie. Najmä pre techniku, precíznu obranu aj útok, veľkú guráž na oboch stranách, výborný pohyb aj pozoruhodnú rýchlosť rúk. Pre Durána to bol neuveriteľný 72. profesionálny kariérny zápas a na konte mal jedinú prehru. Sugar Ray bol sotva za polovicou svojej 39-zápasovej kariéry. Panamčan navyše dlhé roky kraľoval ľahkej váhe, pre tento duel nabral pár kilogramov a čelil väčšiemu borcovi. Využíval preto všetky dostupné prostriedky a pred duelom si viackrát vzal na paškál súperovu manželku Juanitu. Na záverečnej tlačovej konferencii jej povedal, že zabije v ringu jej manžela a následne ju znásilní. Že to bude poriadne vyostrený súboj, bolo od tej chvíle zaistené.
Americký fighter mal svojho súpera hlboko zakoreneného v hlave a z taktických predzápasových pokynov naplnil zrejme len máločo. Aj Durán však bol odhodlaný ísť do divokej prestrelky a len čo zaznel úvodný gong, chlapi proti sebe vyleteli. Žiadne oťukávanie v prvých kolách, ale po knokaute volajúce údery lietali od úvodných sekúnd. Na všeobecné prekvapenie, celý súboj nepriniesol jediné počítanie, no pre rozhodcu šlo o mimoriadne ťažký duel. Pri každom oddelení dávali obaja aktéri všetkými prostriedkami najavo, že im zavadzia a uberá ich o drahocenné sekundy, počas ktorých mohli súpera zasypávať ďalšími údermi. Fanúšikovia šaleli. Bola to presne tá "klasika", ktorú radi vídali, žiadne pretaktizované oťukávanie. Dvaja z troch rozhodcov sa priklonili na stranu Panamčana Durána, ktorý sa tak stal víťazom epického zápasu na Olympijskom štadióne v Montreale. O päť mesiacov neskôr sa v americkom New Orleans konala odveta. Urážanie partneriek sa tento raz nekonalo a Sugar Ray dokázal v ôsmom kole súpera knokautovať, čím pripravil sladkú pomstu. "Namiesto úderov sme sa po zápase objali a som hrdý, že tohto chlapíka môžem nazývať priateľom," povedal po zápase americký boxer, ktorého Floyd Maxweather označil za najlepšieho pästiara, aký kedy žil. Mimochodom, Floyd boxoval taktiež vo welterovej váhe a svoju kariéru započal päť mesiacov predtým, ako Ray Charles Leonard tú svoju zakončil.
