Ako sa z kamarátov a sparring partnerov stali nenávidení rivali
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/youtube
Aj v bojových športoch existujú družby, kamarátstva a dvojice, ktoré sa proti sebe nikdy nepostavili ani nepostavia. Ideálne je, pokiaľ sa nachádzajú v odlišných váhových kategóriách, prípadne môže jeden druhému "uhnúť" do inej organizácie. Tak to poznáme pri účinkovaní Čechov a Slovákov v rámci domácej organizácie, KSW alebo v Rusku. Problém však nastane, pokiaľ sú fighteri z rovnakej váhovej divízie, obaja sú súčasťou najlepšej organizácie sveta a našliapnuté majú dokonca k zisku titulu šampióna či vstupu medzi legendy športu. Tak nejak vyzeral príbeh Chucka Liddella a Tita Ortiza v UFC. Tí sú postavami jednej z najväčších rivalít v histórii tohto športu.
Keď sa na prelome rokov 1999 a 2000 začal Liddell objavovať v UFC, Ortiz už mal za sebou päť zápasov v najslávnejšej klietke. Hoci je o päť rokov mladší, odbojovaného mal toho viac. Pravidelne sa objavoval v Liddellovom rohu ako podporovateľ a spoločne absolvovali aj tréningy. "Menej skúsený" pästiar si však viedol perfektne, vo svojich prvých deviatich dueloch prehral len dvakrát a rýchlo sa tak vyškriabal hierarchiou poloťažkej váhy. V nej držal opasok práve Ortiz a až päťkrát ho dokázal obhájiť. Šepkať sa však začínalo, že celé to môže mať len jediné logické vyústenie a Liddell sa musí postaviť proti Ortizovi. V júni 2002 "The Iceman" zdolal hviezdneho Vitora Belforta a na otázku o súboji s kamarátom priamo v klietke povedal: "Sme kamarátmi, ale toto je šport, biznis a nastal čas na náš súboj,"
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako to už býva, promotéri neskočili po tejto možnosti všetkými desiatimi a nechali očakávania eskalovať. Liddell absolvoval ešte štyri iné súboje a dočkal sa až po takmer dvoch rokoch. Event mal príznačný názov "Je to tu!", čo bol odkaz práve na hlavný zápas večera. "Ľadový muž" z Kalifornie a "Zlý chlapec z Huntington Beach" ukončili svoje kamarátstvo, na tlačových konferenciách medzi nimi padali ostré slová, obscénne gestá a postavili sa proti sebe. Duel trval len 5 minút a 38 sekúnd. Liddell dokázal zápas vyhrať a svojho bývalého sparring partnera umlátil na TKO. Zároveň veril, že túto kapitolu svojej kariéry má za sebou. Lenže Ortiz sa otriasol, vyhral päťkrát po sebe a v decembri 2006 sa prepracoval k odvete, ktorá už bola bojom o titul šampióna. Chuck zvládol aj tú. Hoci tento raz šlo o výrazne dlhší súboj, opäť sa Ortiz zrútil k zemi po technickom knokaute.
Jedna veľká éra bola na konci a obaja odvtedy akoby poslali svoju kariéru do trosiek. Liddell o päť mesiacov titul stratil proti Quintonovi Jacksonovi a zo siedmich duelov prehral až šesť. Úplne posledný prišiel v novembri 2018, kedy ho po ôsmich rokoch v dôchodku nevtiahol naspäť do ringu nik iný, ako Tito Ortiz. Ten bol stále aktívny, hoci od druhého súboja s Liddellom mal bilanciu 4-7. Na tretí pokus už dokázal súpera zdolať, keď ho knokautoval v prvom kole. Pridal aj kontroverznú oslavu, v ktorej symbolicky svojho bývalého kamaráta a neskôr odvekého rivala pochoval. Dnes už päťdesiatročný Liddell odvtedy do ringu ani klietky nevstúpil, Ortiz je v 45 rokoch stále aktívny v organizácii Combate Americas.
