Kdeže Holloway! Toto boli najväčšie krádeže víťazstva v UFC
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/youtube
Akonáhle zápas MMA neskončí predčasne, vzniká priestor na špekulácie, či sa bodoví rozhodcovia rozhodli správne. Občas je to vyrovnaný zápas, ktorý pripísali na jednu zo strán, no niekedy trojica arbitrov vidí duel diametrálne odlišne v porovnaní s väčšinou fanúšikov. Jedným z najaktuálnejších prípadov bol dvojzápas medzi Maxom Hollowayom a Alexandrom Volkanovskim v boji o titul v perovej váhe. Holloway bol najprv v decembri po tesnom zápase na body o titul pripravený a v júli ho nezískal naspäť, hoci mal podľa väčšiny opticky navrch. UFC 251 sa však rozhodne nezaradilo medzi najväčšie "krádeže" v titulom zápase, ktoré si najslávnejšia organizácia pamätá.UFC
Podobné rebríčky v minulosti skladali viaceré populárne webové portály a na niektorých príkladoch panovala až vzácna zhoda. Spoločným znakom je veľakrát to, že ku slávnejšiemu z dvojice fighterov sú kompetentní zhovievaví. Nechcú ho o dlhé roky obhajovaný titul pripraviť len preto, že v jeden večer nepodal práve stopercentný výkon. Rovnako mu do štatistík nechcú zapísať prvú kariérnu prehru alebo prerušiť dlhoročnú šnúru víťazstiev len preto, že v zápase inkasoval o nejaký ten úder viac ako súper. A to už je sporný pohľad na vec. Takto nejak ostal opasok pripnutý na páse Jona Jonesa, Georgesa St. Pierra či Lyota Machidu. Sympatie zase zohrali svoju rolu v prípade Michaela Bispinga alebo Carlosa Condita.
Téme sporných verdiktov sme sa venovali aj v našom podcaste s hosťom Tomášom Deákom
Chronologicky možno začať pri legendárnom Britovi Michealovi Bispingovi. Jeho kariére sme sa v minulosti venovali už v samostatnom článku, v UFC odbojoval 29 duelov a niekoľkokrát na body tesne vyhral aj prehral. Na UFC 75 v roku 2007 čelil Mattovi Hamillovi, pričom jeho vtedajšie profesionálne štatistiky nezahŕňali jedinú prehru. A rozhodcovia mu prvú nepripísali napriek tomu, že po troch kolách bol horším bojovníkom v klietke. Hamill veľmi dominantne ovládol prvé kolo, v ktorom Bispinga nahádzal aj rozbil. Druhé a tretie kolo bolo vyrovnanejšie, no že by obe vyhral Bisping, si zrejme v celej hale myslela len dvojica arbitrov. V pomere 2:1 na body vyhral manchesterský rodák a neskôr viackrát priznal, že to bola veľmi šťastná výhra, dokonca nie úplne spravodlivá.
Podobné to bolo aj s karate fenoménom Lyotom Machidom, ktorý bol s bilanciou 15-0 šampiónom poloťažkej váhy a v októbri 2009 ho vyzval legendárny a populárny Mauricio "Shogun" Rua. Čisto brazílsky súboj o titul najmä vďaka vysokým kickboxerským kvalitám ovládol Rua, aspoň zdanlivo. Rozhodcov evidentne očaril Machidov štýl boja a prisúdili mu jednohlasné víťazstvo. Z výsledku bola rozčarovaná aj samotná organizácia, ktorá Ruovi vyplatila bonus ako za víťazný zápas a o sedem mesiacov dvojici naplánovala odvetu. Shogun v nej nenechal nič na náhodu, po necelých štyroch minútach súpera knokautoval, vzal mu opasok a pripravil mu prvú kariérnu prehru.
Kanaďan Georges St. Pierre je považovaný za jedného z najlepších bojovníkov všetkých čias. Legenda welterovej váhy z 28 kariérnych zápasov prehrala len dva a opasok obhájil v neuveriteľných deviatich zápasoch. Kariéru dokonca ukončil šnúrou víťazstiev s opaskom vo vitríne, no nemuselo to tak byť. Na konci kalendárneho roka 2013 dostal do cesty Johnyho Hendricksa a šlo o poslednú z jeho spomenutých obhajob. GSP bol miláčikom publika, no súper sa k nemu prepracoval šiestimi výhrami v rade a počas päťkolového zápasu mal navrch. Napriek tomu v pomere hlasov 2:1 po zápase zdvihli ruku kanadskému bojovníkovi. Okamžite vznikol obrovský tlak na odvetu, no tej sa St. Pierre vyhýbal, až oznámil koniec kariéry. Opasok sa uvoľnil a stretol sa oň Carlos Condit s Nickom Diazom. Tým akési "prekliatie welterovej váhy" neskončilo a je to ďalší zo zápasov, v ktorom bolo pripísané sporné víťazstvo. Fanúšikovia stáli za kontroverzným Diazom, ktorý bol jednoznačne aktívnejší. Ak sa má v titulových zápasoch prihliadať na to, kto z dvojice spravil viac pre zisk opasku, v tomto prípade nemalo byť o čom. Condit sa snažil súperovi boj znechutiť, nudil a bol pasívny. Napriek tomu bol vyhlásený za víťaza na body a nového šampióna. V tomto prípade sa Dana White postavil na stranu rozhodcov a povedal, že to od rodáka z Nového Mexika bol precízny taktický výkon. Taký sa však už neopakoval a Condit z nasledujúcich desiatich súbojov vyhral len dva.
V žalúdku nejednému znalcovi MMA už nejaký čas leží aj Jon Jones. Pokiaľ by na sebe poctivo pracoval, nebolo by zrejme pochýb, že svet nikdy nemal lepšieho bojovníka. Lenže to 33-ročná hviezda rozhodne nerobí. Problémy s dopingom a so zákonom ho očiernili aj v očiach Danu Whitea, čo už sa stáva kontroverzným chlapíkom naozaj len v extrémnych situáciách. Napriek všetkému, konkurenciu v poloťažkej váhe hľadá veľmi ťažko od momentu, ako sa v roku 2011 stal najmladším šampiónom histórie. Z jeho 26 víťazstiev sa najťažšie prehĺtalo to na UFC 165. Proti nemu v prvom vzájomnom zápase predviedol Alexander Gustafsson skvelý výkon a aj samotný Jones pred ich odvetou priznal, že to podcenil a v klietke bol sám prekvapený z kvalít, ktoré Švéd predvádzal. Do zápasu sa prakticky dostal až vo štvrtom kole, no všetci traja rozhodcovia to videli ako jeho epický obrat. Päť rokov sa volalo po ich odvete, ktorú si Gustafsson rozhodne zaslúžil, no to už proti nemu stál oveľa lepšie pripravený Jones a v treťom kole ho knokautoval.
