Keď to netrápi Sagana, tak prečo to trápi vás?
Autor:
Tomáš Magáth
| Zdroj: HUSTE.tv
Peter Sagan má za sebou deviatu Tour de France. Po ôsmykrát prišiel do Paríža a po prvýkrát v tímovom drese. Jednoznačne nezvyčajný koniec.
Nielen v tom oblečení, ale aj následných povinnostiach. Šprint na Elyzejských poliach je prestížny ako majstrovstvá sveta. Sagan skončil tretí, všetku slávu si pre seba uchmatol Ír Sam Bennett. Peter Sagan to však nebral vôbec tragicky a hneď za cieľovou páskou kamery zachytili jeho typický úsmev smerom k víťazovi poslednej etapy tohto ročníka. V rozhovore pre RTVS vyjadril svoje dojmy. „V pohodičke, práveže sa cítim lepšie ako predtým. Mám menej povinností, nemusím ísť na pódium, nikto ma neotravuje. A hlavne, dôležité je, aby si všetci uvedomili, že som len človek. Všetci sú zvyknutí, že všetko je samozrejmosť. To nie je pravda, o všetko treba bojovať.“
Na Elyzejských poliach Sagan skončil už dva razy druhý. Tentoraz to bolo tretie miesto. Ak by vyhral, vynahradil by si tým stratu tradičného zeleného dresu. Podriadil tomu všetko v posledných dňoch. Dokonca už ani nebojoval na šprintérskych prémiach. „Daniel Oss ma dotiahol na zadné koleso Sama Bennetta, išli sme dobre, ale čo mám na to povedať? Je rýchlejší než ja,“ reálne zhodnotil Sagan.
Diskusné fóra sa počas TdF zaplnili odborníkmi, ktorí už absolvovali s myšou v ruke desiatky šprintov v závere etáp. Všetci vedia lepšie, ako to bolo potrebné spraviť. Kde sa stala chyba. Že už je Sagan starý a že organizátori len hľadajú možnosti, ako súťaž o zelený dres zatraktívniť a nedospustiť, aby ju po ôsmy raz získal ten istý jazdec.
Od šprintu v 11. etape sme sa rozdelili na tých, čo Saganovi veria, fandia a tých, čo ho odpisujú. Trest za nebezpečný šprint v podobe odrátania všetkých bodov, ktoré v etape získal, niekto vnímal ako krivdu, iný ako spravodlivosť. „Vo veľkej miere to ovplyvnilo boj o zelený dres. Je lepšie brániť ho ako útočiť, ak by som mal ten bodový náskok ja, tak by to bolo úplne inak. Ale pre výhru v bodovacej súťaži sme spravili všetko a nemám čo ľutovať. Ak človek spraví svoje maximum, tak nemusí nič ľutovať a ja som to urobil, aj keď to nevyšlo podľa predstáv.“
A to je presne to, čo si treba pri športe všeobecne uvedomiť. Nahaňte, neodpisujte a najmä neurážajte niekoho, kto do svojho výsledku dal všetko. A nejde tu len o Sagana.
Už pri detských zápoleniach vidno, ako tréneri, či rodičia vyžadujú od detí niečo nad rámec ich momentálnych možností, či schopností. Nasledujú urážky a poníženie.
Ale kde je povzbudenie? Poďakovanie za snahu a reprezentáciu. Za to, že sa športovec snažil? Nie je práve to zmyslom športu?
Akým právom niekto považuje terajší výsledok Sagana za neúspech? Peter Sagan skončil v najprestížnejšom šprinte na svete tretí. V trojtýždňovom hodnotení druhý.
On sám to vie zhodnotiť najlepšie. A urobil to tým najlepším spôsobom. S úsmevom, nadhľadom a aj vďaka tomu patrí k skvelým príkladom pre deti, trénerov a rodičov.
Peter, ďakujeme.
