Na bicykli už neodjazdím ani 100 km, radšej robím TOTO!

Bude to už štvrtá Tour de France za sebou bez Petra Velitsa. Tridsaťštyriročný Púchovčan, ktorý bavil slovenských fanúšikov svojimi výkonmi na francúzskych cestách ešte pred Petrom Saganom, je už tri roky mimo súťažnej cyklistiky a zjavne mu to nechýba. V rozhovore pre agentúru SITA sa okrem blížiacej sa Tour de France vyjadril aj k Petrovi Saganovi a tiež poodhalil čosi z toho, čo mu momentálne zaberá najviac času.

*Zmenila sa cyklistika za tie tri roky, čo ste ukončili kariéru?
Nie je tam nič prevratné, čo by nás starších hodilo do kategórie "dinosaurov". Samozrejme, jazdci prichádzajú noví, to je normálne vec, že nastáva striedanie generácií. Čo sa týka techniky, nemyslím si, že niečo zásadné sa zmenilo. Čo sa mi páči, cyklistika je dnes oveľa bližšie k divákom. Kamery sú už na riadidlách bicyklov, v reálnom čase vidíme watty, tepy, výkony pretekárov a robíme si na základe toho úsudok, akú veľkú drinu podstupujú. Je to fajn, že fanúšik má oveľa lepšiu predstavu o tom, čo potrebuje jazdec podstúpiť, aby vyhral etapu na Tour de France.

*Už za vašej éry ste zažili na Tour de France slovenských fanúšikov. Príchodom Petra Sagana sa však počet Slovákov na najslávnejších pretekoch výrazne zvýšil a slovenské vlajky najmä v koncovkách šprintérskych etáp sa rátajú na desiatky, ak nie stovky. Ako sa na to dívate?
Fanúšikovský, ale aj mediálny boom je obrovský. Už počas mojej kariéry bolo vidieť, že stále viac a viac Slovákov si nachádzalo cestu v lete k francúzskym cestám. Príchodom Petra Sagana sa to ešte viac zintenzívnilo, lebo on prinášal lepšie výsledky, najmä víťazstvá a to ľudí ešte viac motivovalo. Spoločnosť dnes vníma cestnú cyklistiku na pretekárskej úrovni úplne inak ako pred pár rokmi. Ľudia jej oveľa viac rozumejú. Nie je to však len o tom byť fanúšik. Veľa ľudí sa začalo spontánne bicyklovať, aj šoféri na cestách pomaly začínajú akceptovať, že cyklista je súčasť premávky. Už to nie je len o tom, aby mi kričali: "Nezavadzaj, choď preč z cesty..." čo sa mi párkrát stalo. Cyklistika sa berie nielen ako šport, ale aj spôsob ako zostať v kondícii a zmysluplné trávenie voľného času. Je výborné, že ľudia si to uvedomujú a nerozumejú už len futbalu a hokeju. A nemajú potrebu len ísť na štadión, porozbíjať pár stoličiek, vykričať sa a ísť domov.

*Sadnete si ešte občas na bicykel, respektíve ako sa udržiavate v kondícii?
Už len vtedy, keď sa mi chce, keď je dobré počasie a mám na to náladu. Pomaly si už ani nepamätám, kedy som naposledy dal sto kilometrov na bicykli. Tak maximálne 40 či 50 km ešte absolvujem, ale teraz mám už viac odbehané ako odbicyklované. To ma viac baví. Človek sa za hodinu a pol behu cíti taký unavený ako za štyri hodiny na bicykli, takže je to aj časovo úsporné. Počas cyklistickej kariéry som toho nemohol veľa robiť, voľno som mal len jeden mesiac v roku. Teraz sa snažím niektoré veci doslova dobiehať. Okolo Púchova je veľa miest, kde sa dá behať, napríklad pri hrádzi. Dám si do uší hudbu a úplne vypnem.

*Peter Sagan nemá za sebou ideálnu jarnú sezónu klasík. Čo by ste pred Tour de France odkázali fanúšikom, ktorým sa nepozdávali jeho tohtoročné výsledky na jednorazových pretekoch?
Najmä by som teraz vôbec neriešil to, čo bolo v jari. Jasné, že fanúšikovia mali veľké očakávania, ale aj on sám mal od seba očakávania a určite nič nevypustil. Treba si uvedomiť, že keď je Peter Sagan druhý, tretí, či štvrtý, sú to pozície, ktoré väčšina pretekárov v pelotóne v živote nedosiahne. A u nás "fanúšikov" sa to niekedy berie ako sklamanie. Slovenský fanúšik si veľmi zvykol na víťazstvá, volá sa to "nenažratosť".

*Pýtať sa, či bude Tour de France pre Sagana úspešná, asi nie je správna otázka. S malými ambíciami tam však určite necestoval, súhlasíte?
Peter je skvelý cyklista, ale nie je stroj, ktorý keď namažeme a spustíme, bude rovnako stále dobre fungovať. Je to úplne normálne, že mu jar až tak nevyšla. Na Tour určite urobí všetko preto, aby uspel v súťaži o zelený dres aj v koncovke niektorej z etáp. Účty by som však neskladal ani po Tour de France, ale až po skončení sezóny. Až vtedy sa analyzuje výkonnosť a nastavujú sa priority, čo treba zmeniť. Samozrejme, toto všetko sú len naše dohady a teórie. Peter musí sám vedieť, prečo sa niektoré veci dejú a prečo sa tak dejú.

*Už niekoľko rokov máte s bratom firmu na výrobu cyklistického oblečenia, ktoré exportujete aj do zahraničia? Ako sa vám darí?
Robíme cyklistické oblečenie pre ľudí, čiže zostali sme istým spôsobom pri športe, a aj preto nás to baví. Vďaka tomu cestujeme aj na miesta, kde sme neboli ani s cyklistikou. Máme partnerov v Japonsku, Kórejskej republike či Amerike. Samozrejme, veľa času venujem aj rodine. Je nás už viac, narodilo sa nám druhé dieťa a zaberie to veľa času - príjemného.

*Súčasťou vášho rodinného biznisu bolo aj prevádzkovanie horského hotela v Javorníkoch. Platí to stále?
To sa práveže snažíme "odrezať". Postupne to predávame, lebo to nezapadlo do rámca nášho druhého biznisu. Potrebujeme veľa cestovať a to sa nedá popri práci v horskom hoteli. Po dvoch rokoch sme prišli na to, že to nie je cesta, ktorou chceme ísť.