Predstavenie florbalistiek pred MS: všetko o ceste do Neuchatelu
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/Facebook
Prvou decembrovou sobotou začína pre slovenské florbalistky účinkovanie na svetovom šampionáte 2019 vo Švajčiarsku. Úloha pred nimi nestojí vôbec jednoduchá. Každý rok vzrastajúca konkurencia sa ich bude snažiť zosadiť z piatej priečky, ktorú obsadili pred dvomi rokmi v Bratislave a hodlajú ju minimálne obhájiť. Zároveň jedným okom poškuľujú po semifinálovej miestenke, ku ktorej vedie extrémne náročná cesta cez Českú republiku. Ešte predtým, než sa dievčatá pustia do akcie, boli cez sociálne siete fanúšikom predstavené, a to celkom nápaditým spôsobom. Každá členka kádra dostala otázku týkajúcu sa svojho florbalového pôsobenia alebo priamo MS. Podelili sa tak o niekoľko úsmevných spomienok, dostali možnosť poďakovať a vymenili si medzi sebou aj zopár provokatívnych poznámok.
Ukončenie kariéry Lucie Jelínkovej (Košturiakovej) prinieslo zmenu na pozícii kapitánky tímu. "Áno, náš tím našiel novú kapitánku, je vtipná, pekná, skromná, hrá dobre florbal a mám ju rada," opísala ju s úsmevom Katarína Klapitová, keďže páska po novom pristála práve na jej rukáve. Už o čosi serióznejšie dodala: "Máme naplánovaných pár teambuildingových akcií, ale ja si osobne myslím, že slovenská mentalita je v tomto iná. My sa nepotrebujeme nejak extra utužovať, lebo to vzájomne puto máme už všetky v sebe," Hráčka švajčiarskeho Chüru má našliapnuté k ustanoveniu viacerých reprezentačných maxím a rekordov. Tie zatiaľ patria útočníčke Denise Ferenčíkovej, ktorá sa pripravuje na svoj piaty ženský svetový šampionát a pokračuje v žartovaní: "V reprezentácii považujem za najväčší úspech 5. miesto z MS v Bratislave a samozrejme to, že sa mi tam podarilo vydržať a odohrať v reprezentácii tak veľa zápasov. Katka Klapitová sa mi vyrovnáva, ale dúfam ze ma neprekoná," V tíme evidentne panuje výborná atmosféra, čo potvrdzuje svojou odpoveďou aj ďalšia z opôr Paulína Hudáková, ktorá pred dvomi rokmi na majstrovstvách sveta nazbierala 27 bodov. "Tieto majstrovstvá budú špecifické len tým, že si v Neuchateli zahráme dôležite a náročné zápasy už v základnej skupine. Predstava prekonať opäť rekord produktivity je krásna, ale myslím si, že to človek nedokáže každé majstrovstvá, na ktorých sa zúčastní. Spravím však maximum preto, aby som pomohla predovšetkým svojmu tímu a potom môžem popremýšľať aj o tom, že si ten rekord skúsim prilepšiť," konštatuje s úsmevom.
Okrem ôsmich florbalistiek z domácej Hyundai Extraligy, našu zostavu tvorí jedenásť legionárok. V najvzdialenejšom kúte Európy našli svoje pôsobisko Michaela Šponiarová a Alžbeta Ďuríková, hráčky fínskeho Salibandy Club Classic. Aj ony si veľmi dobre pamätajú svoje prvé kroky s hokejkou v ruke v materskom klube. "Každé miesto a klub, na ktorom som mohla posunúť svoju kariéru a sama seba, mi dalo niečo špeciálne a posunulo ma ako hráčku aj ako človeka. Zatiaľ najväčšou srdcovou záležitosťou boli pre mňa samozrejme domáce MS v Bratislave v roku 2017. Obrovské množstvo ľudí, záujem médií a celkový dojem z turnaja. Ako by povedal Bedla : 'To bylo šílený!' a to naozaj bolo. Veľmi si prajem, aby som vo svojej kariére ešte podobnú florbalovú eufóriu zažila," spomína staršia zo sestier Šponiarových. Obrankyňa Ďuríková z Vítkovíc do Tampere putovala pred aktuálnou sezónou a recept na tohtoročný šampionátový úspech vidí v sile kolektívu: "Dobre si rozumieme, dokážeme sa zomknúť a dostať zo seba to najlepšie v tých najdôležitejších chvíľach. Každá ťahá tú druhú hore. Funguje u nás zdravá rivalita, ale aj rešpekt a pokora pred tou druhou," Návod na fyzické zvládnutie siedmich zápasov za deväť dní doplnila Kristína Hudáková, hviezda ostravského FBC: "Za hlavný spôsob regenerácie považujem poriadny pozápasový strečing, vrátane studenej sprchy. Čo sa týka doplnkov, tak určite magnézium a BCAA, ktoré moje telo potrebuje,"
V bránke sa bude Slovensko spoliehať na dievčatá z českej Extraligy. Karolina Krištofová cestuje na tretie majstrovstvá sveta po sebe. Ako sa naladiť na duely s elitnými svetovými družstvami, vidí úplne jasne: "Pustím si playlist s obľúbenými pesničkami, v hlave si predstavujem rôzne situácie, ktoré môžu nastať, snažím sa myslieť pozitívne a tešiť sa na zápas," a pridala aj spomienku na to, ako si cestu spríjemňovala stará partia hráčok: "Keď sme jazdili na zápasy s repre, tak sme si spievali pesničky s vlastným textom." Jana Dupčáková pred cestou zaspomínala na svoje najvýraznejšie úspechy doterajšej kariéry: "Najkrajšími zážitkami sú pre mňa zisk titulu so Spišskou Novou Vsou a zisk Pohára Českej poisťovne s FBC Ostrava. Rozhodujúci zápas finálovej série v slovenskej extralige mal elektrizujúcu atmosféru. Nehrali sme doma, ale aj napriek tomu bolo počuť viac hlasy našich fanúšikov, ktorí nás hnali za víťazstvom celých 60 minút,". Je zároveň členkou početne zastúpenej komunity odchovankýň Spišskej Novej Vsi, z ktorých značná časť dnes už pôsobí v FBC Ostrava. Medzi nimi aj Viktória Grossová. "K obhajobe piateho miesta bude viesť oveľa ťažšia cesta ako to bolo na predchádzajúcich MS. To však neznamená, že to je nemožné. Oslava bude potom veľkolepá!" verí v radostný návrat zo západného Švajčiarska. Sama si pritom na seniorskom svetovom šampionáte zahrala premiérovo v roku 2017 a v podobnej pozícii je teraz jej mladšia sestra Klára Grossová. "Je snom každej hráčky zahrať si na majstrovstvách sveta. Môj sen sa mi splnil už na majstrovstvách junioriek, ale pri tom som určite skončiť nechcela a som vďačná za to, že si budem môcť zahrať aj na vyššej úrovni," teší sa zo svojej nominácie.
Debutantiek na ženskom vrchole sezóny je v našom kádri viac. Vôbec najmladšími členkami sú Denisa Papierniková a Linda Pudišová. Pri organizovaní šampionátov každé dva roky by obe pokojne mohli po Neuchateli nakopiť ešte ďalších šesť účastí, a to by ešte stále nepatrili medzi najstaršie hráčky v tomto športe. Ostaňme však nohami na zemi. "Šampionát sa blíži a všetci sa naň tešíme. Hlavne moji rodičia, ktorí ma podporujú a vo všetkom mi pomáhajú, za čo som im nesmierne vďačná. No a čo sa týka môjho okolia, taktiež cítim obrovskú podporu," opisuje Papierniková, hráčka Nemšovej, ako ju na vyše deväťstokilometrovú cestu vyprevádzajú. Skromná je aj Pudišová, opora Kysuckého Nového Mesta: "Keďže som jedna z najmladších hráčok, neočakávam, že budem veľa hrať. Podľa mňa budem taký ten 'kľúčový hráč'. Chcela by som tiež spoznať kúsok krajiny, do ktorej sa chystáme," Bronzový tím z minulej sezóny má v nominácii aj ďalšiu juniorku Alexandru Faktorovú, ktorá však pred turnajom hlási zlomené ľavé zápästie. "Staršie baby nás ako nováčikov prijali úplne super, pomáhajú nám a ťahajú nás dopredu. Páči sa mi ich prístup, ako nás začlenili do kolektívu alebo ako nám pomáhajú v hre. Baby boli mojím vzorom už na MS v Bratislave pred dvoma rokmi. Fandila som im a ani mi nenapadlo, že by som si s nimi mohla niekedy zahrať či lepšie ich spoznať," chváli partiu, ktorá sa zložila v A-tíme, zatiaľ čo sama bude v máji vo Švédsku patriť medzi ťahúňky na šampionáte hráčok do 19 rokov.
O pomyselnú vekovú kategóriu vyššie sú ďalšie čerstvo povýšené juniorky, ktoré doteraz pozornosť pútali najmä svojím klubovým pôsobením. Barbora Gáborová si pri tejto príležitosti zaspomínala aj na jeden úsmevný a pamätný moment: "Zážitok mám zo zápasu proti Sabinovu, kde som hrala proti Lenke Cuprákovej, ktorá mala rovnakú hokejku ako ja. V súboji sme obe spadli na zem a vypadla nám hokejka z rúk... Tak sme si ju obe zobrali, my sme získali loptu a ja som dala gól. Počas eufórie plnej radosti s mojimi spoluhráčkami prišla Lenka a poklepkala ma po ramene so slovami: 'Máš moju hokejku'," Sabinovská útočníčka Cupráková svoju reprezentačnú kariéru ukončila, ale v Neuchateli nebude chýbať jej "dvojička" Klaudia Robová, ktorej sme sa pýtali na športové a životné vzory. "V športe je pre mňa číslo jeden Roger Federer - pre mňa tenisový kráľ. Z florbalistov určite Robin Nilsberth. S jeho strelou by bol život jednoduchší. Zo životných vzorov jednoznačná voľba moji rodičia. Snažím sa všímať si dobré vlastnosti, ale zároveň vidieť aj to, čo im nevyšlo, vedieť, ako sa k tomu postavili. Obdivujem ich motiváciu, disciplínu, odhodlanie, zodpovednosť, cieľavedomosť, stopercentné nasadenie a túžbu víťaziť," pekne odpovedala držiteľka slovenského majstrovského titulu zo sezóny 2018/19. Zoznam účastníčok minuloročného extraligového finále, ktoré pocestujú do Švajčiarska, dopĺňa Lenka Lenčéšová z Pruského. "Na Slovensku sú tímy vyrovnané, nie je taký výrazný rozdiel medzi klubmi, ale je to dobrý pocit byť na čele tabuľky. Reprezentácia je o niečom inom. Snom každého florbalistu je zahrať si proti svetovej špičke a zažiť atmosféru majstrovstiev sveta," porovnala extraligové zápasy s tými šampionátovými.
Jednou vecou sú výsledkové ambície, druhou dojem, ktorý z celého turnaja v našich reprezentantkách ostane aj po 15. decembri. Prostredie krásneho 34-tisícového mesta v tesnom susedstve jazera a majestátneho pohoria si treba patrične vychutnať aj napriek zodpovednej úlohe, s ktorou tam naša výprava cestuje. Uvedomuje si to aj Kristína Belicová, jediná Slovenka v tíme Chodova, ktorý pred rokom bral v českej lige striebro: "Neriadim sa žiadnym mottom, jednoducho si žijem daným momentom a situáciou. Tak isto aj vo florbale, či už to je tréning alebo zápas, hrám tak, ako to cítim a snažím sa podať čo najlepší výkon a užívať si to, že môžem hrať a robiť, čo má baví," Že by dobrá nálada naozaj mohla vydržať, uznáva aj útočníčka Sára Adamcová zo Spišskej Novej Vsi: "Myslím si, že partia a atmosféra, ktorá v nej vládne, je super. Keď to v kolektíve škrípe, je to badateľné aj na ihrisku. To si myslím, že nie je náš problém. Snažíme sa jedna druhú podporovať a každá s každou vychádzať,". Jana Trošková k tomu v dobrej nálade pridáva aj svoj zaručený recept, ako sa na takéto podujatie zbaliť: "Veci potrebné na zápas a doklady si možno pripravím deň dopredu, ale ideálne je pre mňa balenie v deň odchodu. Každú vec, čo ráno použijem, rovno hodím do tašky, a tak som si istá, že mi pri ranných rituáloch nič chýbať nebude. Následne pri stúpajúcom strese, ktorý je spôsobený míňajúcim sa časom, začnem do tašky hádzať veci, ktoré nakoniec nikdy nepotrebujem, ale, 'pre istotu' tam musia byť. Samozrejme, že nesmú chýbať obľúbené ponožky, či pohodlné pyžamo,"
V rámci predstavovania nášho tímu sme si na koniec nechali Andreu Šidlovú, ktorá sa dala dokopy po zranení a zarezáva vo farbách Vítkovíc. Jej úlohou bolo sformulovať dôvod, prečo by fanúšikovia mali do Švajčiarska vycestovať a zvládla to na výbornú: "Hovorí sa, že šiestym hráčom na ihrisku sú diváci a nepochybne to tak je. Zažili sme skvelú atmosféru na domácich MS v Bratislave a rady by sme cítili podporu fanúšikov aj v Neuchateli, i keď je to o trošku ďalej. Napriek tomu, keď človek príde povzbudiť a pozrieť toľko pekných a šikovných žien pohromade, v spojení s krásnym Švajčiarskom, nie je to tak trochu výhra pre obe strany?"
