Slováci príliš riešia verdikty rozhodcov, zhodujú sa arbiterky Broošová a Vajsáblová
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/Facebook
Ženské rozhodkyne vídame na vrcholných florbalových podujatiach o poznanie častejšie ako vo futbale, ľadovom hokeji či ostatných športoch. Jediným želiezkom na scéne ženských florbalových rozhodcovských dvojíc na Slovensku je dvojica Veronika Vajsáblová a Natália Broošová. Okrem domácej Hyundai Extraligy spoločne pískali aj prestížne turnaje v Českej republike či vo Švédsku. Na slávnom göteborskom mládežníckom Gothia Innebandy Cupe dostali dokonca možnosť viesť jeden z finálových duelov.
Medzinárodná florbalová federácia striktne oddeľuje mužské a ženské rozhodcovské dvojice, kým vrcholné podujatia žien by sa časom mohli dostať plne pod arbiterskú kontrolu nežnejšieho pohlavia. "Vo svojich rozhodcovských začiatkoch som mala silný pozitívny feedback od Romana Sklenicu, vtedajšieho predsedu Komisie rozhodcov v Bratislavskom kraji, ktorý ma pobádal k tomu, aby som si našla stálu dvojicu. Na celoštátnu úroveň som sa dostala v 18 rokoch po boku Jána Žúbora, s ktorým sme sa časom florbalovo 'rozišli'. Následne som pískala s Petrom Wlachovským, až kým mi Naty nepritakla, že bude so mnou pískať. Na medzinárodnej úrovni sa nemôže vyššie posúvať zmiešaná rozhodcovská dvojica. Obaja musia byť z rovnakej krajiny a rovnakého pohlavia," stručne opísala vznik tejto dvojice Veronika Vajsáblová, ktorá sa k pískaniu dostala na základe nariadenia, podľa ktorého museli mať florbalové kluby vyškolených rozhodcov z hráčskych radov. Spoluprácu tak nadviazala s bývalou nitrianskou florbalistkou Natáliou Broošovou. Účastníčka ženských MS 2013 tak rovnako hokejku vymenila za píšťalku: "Vždy záleží aj od toho, ako sa k tomu postavia hráčky, ktoré poznáme. Či to vnímajú ako recesiu a zábavu alebo k tomu pristúpia ako ku štandardnému extraligovému zápasu, v ktorom chcú podať čo najlepší výkon,"
Charakterizovať konkrétny štýl pískania rozhodkýň nie je jednoduché. "Tak, ako sa v jednotlivých zápasoch oťukávajú hráči, brankári či tréneri, to isté platí aj o rozhodcoch. Každý tvorí na ihrisku svoj 'tím', ktorý zápas vníma inak a v prvých troch minútach zápasu sa ukáže, čo jednotlivé strany chcú hrať," vysvetlila Vajsáblová, podľa ktorej záleží aj na tom, či sa práve konfrontujú ženské alebo mužské tímy. "Mužský florbal je rýchlejší, deje sa viac situácií v kratšom čase. Bez toho, aby som niekoho chcela uraziť, v ženskom florbale je jednoduchšie posudzovať jednotlivé priestupky," vychádza so svojich skúsenosti. "Ženy nezabúdajú na to, čo sa na ihrisku medzi nimi stane a rady oplácajú. Muži sa väčšinou už k tvrdšiemu súboju nezvyknú vrátiť," s úsmevom a odľahčene dopĺňa jednu z odlišností Broošová.
Najväčšou spoločnou akciou tejto dvojice je januárový mládežnícky turnaj Gothia Innebandy Cup vo švédskom Göteborgu. Ide o najväčšie florbalové podujatie, ktorého sa zúčastňuje takmer 500 tímov a odohrá sa viac ako 1300 zápasov. "Robila som vedúcu haly na Slovak Floorball Cupe, kde som sa stretávala so zahraničnými rozhodcami a rozprávali sme sa o tom, že nám pošle registračný formulár na niektorý turnaj vo Švédsku. Poslal nám Gothiu," opísala Vajsáblová zrod myšlienky zúčastniť sa akcie. "Je to masovka a je vidieť, že ide o florbalovú veľmoc, kde sa hrá na úplne inej úrovni. Ide z toho obrovská pozitívna energia, haly sú plné, hrá sa vo výbornej atmosfére, človeka to namotivuje a nesmierne ho baví, že je toho súčasťou." hovorí o 23 odpískaných zápasoch (s hracím časom 2x15 minút) Broošová. Na základe švédskych pozorovateľov rozhodcov boli potom vybrané dvojice pre finálové duely. Práve arbiterky zo Slovenska dostali pod svoju taktovku dievčenské juniorské finále.
Gothia bola po Prague Games a Czech Open ich treťou spoločnou veľkou medzinárodnou akciou. Spoznali aj vyspelejší prístup k športu zo strany severanov, od ktorých sa doma máme čo učiť. "Hráči sú vo Švédsku nastavení tak, že hrajú podľa toho, ako sa odpíska. U nás máme tendenciu po hvizde riešiť, prečo sa to stalo. Deti sú tam pripravované aj po psychickej stránke, každý jeden hráč, tréner a člen realizačného tímu si po zápase príde podať ruku, u nás akurát kapitáni a tréneri, ak vôbec. Aj rozhodca môže spraviť chybu, ale keď sa hráč sústredí na to, škodí to len jemu," zhrnula zopár postrehov bratislavská rodáčka. "Viac sa koncentrujú na zápas, nedohadujú sa cez prerušenie, postavia si obranu, bloky a pokračujú v hre. Aj to je súčasť ich vyspelosti a keď sa súper nekoncentruje, využijú to a strieľajú." skonštatovala jej kolegyňa z Ružomberka s tým, že riešením nie sú ani dodatočné odkazy cez web SZFB alebo Facebook: "Ohovárať sa po zápasoch k ničomu nevedie, nerobí to dobrú atmosféru a neposunie to ani rozhodcu, ani klub,"
Bez akejkoľvek kritiky domácej scény, o odlišnom metre Slovenska a vyspelejších líg sa vie veľa a slovenské hráčky to zvyknú po medzinárodných konfrontáciách spomínať. "Myslím si, že sa pod tento rozdiel podpísal aj fakt, že na Slovensku nemáme žiadnu poriadnu dievčenskú mládežnícku súťaž. Extraligu alebo ženskú prvú ligu hrajú už pätnásťročné dievčatá a tie keď sa stretnú v súboji s oveľa vyššou ženou, fyziológia nepustí." hovorí Broošová. Práve takéto súboje po jednotlivých dueloch vyvolávajú zbytočné pozápasové emócie. "Ideálne by bolo mať na zápasoch viac observerov a hodnotenia výkonov rozhodcov riešiť cez nich. Aj tréneri sa môžu vyjadriť, v minulosti sme si pýtali od nich spätnú väzbu deň až dva po zápase. Bezprostredne po stretnutí to nie je ideálne, ale je to lepšie ako nič," konštatuje k súčasnému systému Vajsáblová.
Obe rozhodkyne pritom pripúšťajú, že nie sú neomylné a v zápase môžu spraviť chybu, rovnako ako akýkoľvek hráč. Jednotlivé stretnutia by však mal zdobiť najmä rešpekt smerujúci od rozhodcu ku striedačke a aj naopak. Osočovanie a ohováranie nikomu nepomôže a už teraz nevysoký počet rozhodcov pre jednotlivé úrovne takto môže rásť len ťažko. Na strane druhej, akékoľvek skúsenosti rozhodcu formujú a verme, že už čoskoro sa budeme môcť popýšiť viacerými dvojicami na medzinárodnej scéne.
