Príbeh Kysuckého Nového Mesta: krok po kroku až do extraligového popredia
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv/Facebook
Pred pár rokmi ešte hrali florbalistky z Kysuckého Nového Mesta mestskú súťaž na Kysuciach, ktorú veľmi rýchlo kvalitatívne prerástli a onedlho aj 1. ligu. V súčasnosti patria medzi to najlepšie, čo možno vidieť v ženskej Extralige. Všetko pritom s kádrom, ktorý možno označiť ako extrémne mladý. Kysučanky totiž stavajú na vlastných odchovankyniach a sezónu 2018/19 absolvovali len s tromi dospelými hráčkami v kádri. Súčasnú podobu tím nadobudol vďaka spolupráci Michala Vlčeka a Mariána Chlebanu, popri ktorých sa malým nádejám venuje Miroslav Kašper. "Spolupráca s Michalom Vlčekom je dlhodobejšia. Prvý raz sme sa stretli na jednom florbalovom školení. Tím v Žiline sa vtedy rozpadol odchodom hráčok na vysoké školy a ukázalo sa, že treba vychovávať aj mládež. Michal ma oslovil, či by som nešiel do Kysuce, ktorá v tom čase hrala prvú ligu," rozpovedal príbeh tréner Chlebana, ktorému sa to však viac podobalo na voľnočasový krúžok ako na ženský florbalový tím, ktorý vďaka pôsobeniu v Žiline poznal v tej najlepšej podobe. Po víťazstve v 1. lige sa tím rozhodol neprejsť do Extraligy a cesty dvoch trénerov sa na čas rozišli. Projekt Kysuckého Nového Mesta si ho po čase predsa získal: "Ja som potom pozval Michala so svojimi deťmi zatrénovať na detskú atletiku do Žiliny a on ma oslovil, či mu nejdem pomôcť do Kysuce. To, čo bolo predtým, sa diametrálne zmenilo a dievčatá sa chceli zlepšovať. Prišiel som na tréning a veľmi mi to pripomenulo Žilinu. Tam boli pätnásťročné dievčatá, ktoré naozaj chceli a bolo ich podstatne viac ako v Žiline."
"Hráme kombinačne a behavo. Máme atletické hráčky, ktoré majú veľmi dobrú techniku. Nestojíme na jednej alebo dvoch oporách. Nám keď hrá prvý alebo druhý útok, nevšimnete si rozdiel. Máme fantastické centerky, fantastické krídelníčky, veľmi dobrú obranu a na našu hru sa dá pozerať," hrdo opísal tím tréner Michal Vlček, ktorého nám hráčky predstavili ako svojho kysuckého trénera. Okrem neho zápasy vedie aj žilinský coach Marián Chlebana, ktorý bol v minulosti pri veľkých úspechoch žien pod Dubňom. Súčasťou vtedajšieho kádra boli mnohé hráčky, z ktorých sa neskôr stali hviezdy iných tímov a aj reprezentácie. Príkladom sú mená ako Radka Mládenková, Lucia Jelínková (Košturiaková), Denisa Ferenčíková, Michaela Krivulčíková, Miroslava Kadučáková, Petra Gešová, Saša Ferencová, Katarína Klapitová či Šárka Boľová. "My v podstate hráme to, čo som preniesol zo Žiliny a hrali sme to pred šiestimi alebo siedmimi rokmi a hrá sa to aj v súčasnej reprezentácii. Systém bol nastavený, bolo ho treba upratať, dievčatá to pochopili a teraz z toho ťažíme," dopĺňa Marián Chlebana. O tom, aký kvalitný tím na Kysuciach majú, často hovoria aj súperi. Pred štvrťfinálovou sériou o ňom nitriansky tréner Michal Špeťko povedal, že hrajú najkrajší florbal v lige a poklonu mu zložil aj coach Sabinovčaniek Ján Motešický. Práve FBC Predator "Kysucu" vyradil v semifinále a hovoril o tom, že šlo o konfrontáciu dvoch najlepších tímov v najvyššej súťaži. Tréneri sa však zhodujú, že nastavovanie odvážnych cieľov a tlačenie na hráčky nie je žiaduce: "Nám záleží na tom, aby hráčky herne rástli, rozvíjali sa a aby sa zlepšoval náš herný prejav. Výsledky prídu a už sa aj dostavujú, ale titul sám o sebe merítkom našej práce nie je. Päť našich hráčok bolo v juniorskej reprezentácii na MS vo Švajčiarsku, naša 17-ročná hráčka bola súčasťou ženského tímu na kvalifikácii v Trenčíne a nikto si ani nevšimol, že je nováčik." hovorí tréner Vlček odkazujúc na Alexandru Faktorovú, ktorá sa predviedla aj gólom do maďarskej siete. Dodáva, že už teraz vidí hráčky, ktoré môžu byť pri ďalších úspechoch: "Z našej prvej generácie ostali v súčasnom kádri dve hráčky. Prváčky a druháčky na gymnáziu sú už z ďalšej generácie a momentálne nám už rastie ďalšia generácia o dva-tri roky mladšie, ktoré sú opäť herne o niečo ďalej."
Tréneri sa vyhýbajú vyzdvihovaniu konkrétnych dievčat a zdôrazňujú, aký vyrovnaný bol tohtosezónny bronzový káder, hoci možno trochu úzky. Príjemnou dilemou však bolo nasadzovanie brankárok. Kristína Hlavatá a Adriana Michalisková si štarty delili rovným dielom, oficiálne ligové štatistiky uvádzali obe v extraligovom popredí a Kysucké Nové Mesto navyše inkasovalo v základnej časti jednoznačne najmenej gólov spomedzi všetkých tímov. "Keď sú dve brankárky na podobnej kvalitatívnej úrovni a jedna druhú výrazne neprevyšuje, je to určite motivujúce pre obe a núti to pracovať vytrvale a naplno. Aďa je výborná brankárka," pochvaľovala si po konci sezóny spoluprácu Kristína Hlavatá. Svoje brankárske kvality zveľaďuje tým, že trénuje s chlapčenským tímom Grasshoppers Žilina a priznáva, že ich náročnosť a tvrdosť dáva zabrať o čosi viac. Napriek mladému veku má za sebou už aj ženský šampionát 2017, ktorý sa hral v Bratislave. "Hrali sme doma a tá atmosféra bola neskutočná. Na Slovensku je tento šport stále trochu 'v plienkach', ale napriek tomu prišlo neuveriteľne veľa ľudí a povzbudzovali nás. Spočiatku to bolo možno trochu stresujúce a cítili sme tú zodpovednosť, ale počas zápasov to opadlo a sústredili sme sa na tímový výsledok," zhrnula svoje spomienky na turnaj. Cestovala naň síce v pozícii dvojky, ale s vedomím, že priestor v niekoľkých zápasoch určite dostane. Stále to pritom bola juniorka a o pol roka neskôr absolvovala aj juniorský šampionát v St. Gallene. "Najväčší rozdiel je v tom, že staršie hráčky už zvyčajne majú nejaké skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Česka, kde je obrovský rozdiel medzi tamojším a našim florbalom," porovnala juniorskú a ženskú úroveň. Česko pritom nespomína úplne náhodou. Po maturite vidí svoju študijnú aj florbalovú budúcnosť v Brne. "Ak by sa to podarilo, rada by som chytala za Bulldogs, ktorí akurát postúpili do Extraligy a v Brne tak budú pôsobiť hneď dva extraligové tímy," načrtla svoje plány a oddane k nim dodáva: "ale Kysuci by som prvé miesto veľmi priala, aj keby som nebola jej súčasťou."
Keďže hovoríme o juniorkách a mladších hráčkach, medzi skúsenejšie sa v tomto kádri práve mladá brankárka Kristína Hlavatá či kapitánka Škvrndová. "Snažím sa počas zápasov spoluhráčky povzbudiť a motivovať, aby ďalej bojovali, že majú svoje kvality. Poznám sa s nimi už pomerne dlho a poznám aj ich silné stránky," hovorí gólmanka Kysuckého Nového Mesta a za pravdu jej dáva aj kapitánka: "Tréner nám hovorí, že by sme mali byť tými líderkami a nasmerovať tím a byť tým 'mozgom'. Je cítiť v partii, že máme mladunké dievčatá a je zaujímavé mať pätnásťročné spoluhráčky," usmieva sa Ema Škvrndová, ktorá je v klube cenená predovšetkým pre svoju agilitu a nadnesene sa o nej traduje, že je schopná vystreliť, vlastnú strelu zacloniť a doraziť. Patrila pritom medzi partiu dievčat, ktoré sa s florbalom vďaka trénerovi Vlčekovi stretli prvý raz na telesnej výchove a na nich sa postavila kysucká florbalová scéna: "Stretla sa tam partia dievčat, ktoré mali k športu blízko, a vďaka tomu sa vytvorila základňa," Odvtedy sa však udiali v kádri mnohé zmeny a spomedzi jej rovesníčok by sme okrem brankárky Hlavatej našli v kádri už len Nikoletu Gašincovú. "My sme šli od malička od základov a teraz sa znova zapája mladšia generácia. Staršie hráčky nám odchádzajú na vysoké školy, do zahraničia a ostávajú vždy tie mladšie, ktoré však hrajú veľmi kvalitne," dodáva Ema Škvrndová, ktorá si čas popri štúdiu v Martine kráti aj v Turčianskej florbalovej lige.
Zaujímavým detailom v Kysuckom Novom Meste je aj všestrannosť viacerých hráčok. "Máme štyri kvalitné obrankyne, pričom vzadu dokážu alternovať aj ďalšie, dve výborné hráčky na pozícii centra a keď dievčatá nastúpia za 'béčko', obrankyne hrajú v útoku a útočníčky v obrane, aby sa naučili na všetkých postoch. Nechceme vychovať hráčky s tým, že budú hrať celý život na jednej pozícii," opisuje Michal Vlček. Oficiálnym druholigovým rezervným tímom sa môže okrem tohto tímu popýšiť už len Nemšová, hoci viaceré tímy nadviazali spoluprácu s geograficky alebo infraštruktúrne blízkym celkom. Svoje zverenkyne chváli aj za to, že florbal zďaleka nie je ich jedinou športovou aktivitou a väčšina hráčok to dopĺňa aj ďalšími športami. S minimalizovaním tlaku na konkrétne dievčatá súvisí aj to, že striktne nie je určený elitný útok či prvá obranná dvojica, a to napriek tomu, že štatisticky vyniká 36-gólová strelkyňa zo základnej časti Laura Chupéková alebo 46-bodová Linda Pudišová. Aj Marián Chlebana tvrdí, že napredovať sa dá len vtedy, ak sa nič neuponáhľa: "Treba ísť krok po kroku. To sa nedá oklamať. To je akoby ste sa snažili behať a ešte pritom neviete chodiť. Ono to dorastie, aj my máme ešte medzery v bránení aj smerom dopredu, ale všetko je to pred nami," Nič sa na tom nezmenilo ani pred play-off a iné to nebude ani v budúcej sezóne, hoci po dvoch semifinálových účastiach bude finále príjemne dráždiť. "Hráčkam hovoríme, aby podali taký výkon, aby po zápase vedeli trénerom povedať, že do toho dali všetko. Niekedy to jednoducho nejde, každý športovec môže mať 'deň blbec'. Ak však ideme do toho na sto percent, sme s tým spokojní." uzatvára.
Zdroj fotografií: Facebook FBK Kysucké Nové Mesto
