Novinky - 03.07.2019 09:00

Vršková: Michalovce sú športovým mestom a florbalom to žije

Zdroj: huste.tv

V predposledný júnový víkend sa vrátila z hokejbalových majstrovstiev sveta v Košiciach a svoju koncentráciu opäť prelaďuje na florbal. Slovenská reprezentantka Michaela Vršková dostala pred štyrmi rokmi ponuku od Eastern Wings Michalovce, ktorým pomohla zachrániť sa v najvyššej súťaži a verná im ostala dodnes. Okrem toho v minulosti okúsila aj českú ligu, trénuje s hokejbalovým Jokeritom Petržalka a skúsenosti má aj s ľadovým hokejom. Začnime tým najčerstvejším - hokejbalovým šampionátom. Na tom to vyzeralo veľmi nádejne so slovenskou finálovou účasťou, no nakoniec ostali naše hráčky bez cenného kovu. "Stále vo mne pretrváva sklamanie z majstrovstiev sveta. Myslím si, že sme mohli skončiť lepšie. Z herného pohľadu to bolo v poriadku, ale boli tam určité záležitosti, ktoré by sa dali vylepšiť," vysvetlila nespokojnosť, ktorá pretrváva aj s odstupom času. Zažiarila predovšetkým v skupinovom zápase proti USA, v ktorom k jednej asistencii z riadnej hracej doby pridala aj víťazný gól v predĺžení. "Pred mojim gólom som si vizualizovala, že ho dám práve ja a stalo sa," povedala v našom priamom prenose o zásahu, ktorý hodnotí ako najväčší moment svojej doterajšej kariéry.

Napriek tomu, že v skupinovej fáze Slovenky vyhrali nad USA, Českom aj Britániou, stále nemali istý ani len bronz. O ten hrali až po náročných nadstavbových zápasoch so severoamerickými súperkami, navyše proti pomerne oddýchnutým Češkám. Vršková sa však na kruto nastavený systém nevyhovára: "Veľa ľudí ten systém kritizovalo, no ja som sa to snažila nevnímať. Bol to nastavené nie práve ideálne, ale ja idem vždy do zápasu s tým, že chcem vyhrať. Sústredila som sa preto na samotné zápasy." Tie sa hrali pred slušnou diváckou kulisou, či už na hlavnej ploche Steel Areny alebo aj vo vedľajšej hale. "Domáce zápasy sú skvelé. Fanúšikovia prídu v hojnom počte podporiť, je ich počuť a človeku to veľa dá. Diváci hráča vyburcujú a namotivujú a ten chce dať do toho zápasu ešte viac ako maximum," pochválila publikum, ktorému skladali poklony aj zahraničné výpravy.

Hokejbalová sezóna tak skončila svojím vrcholom a pre útočníčku florbalových Michaloviec je čas preorientovať sa na iný typ hokejky aj loptičky. Priznáva pritom, že prechod z florbalu na hokejbal alebo naopak vôbec nie je jednoduchý a chvíľu trvá. "Ja mám najväčší problém s prilbou, ktorá je mojím neustálym nepriateľom. Aj preto som si kúpila plexisklo, lebo cez mriežku nič nevidím a zavadzia mi. V hokejbalových zápasoch vždy vnímam, že mám otlačenú hlavu a niečo mi zavadzia vo výhľade. A aj hokejka a loptička je samozrejme iná. Hokejbalová je ťažšia, inak sa s ňou strieľa, florbal sa hráva s menšou hokejkou a je technickejší. Aj preto hrávam hokejbal s kratšou hokejkou ako by som mala. Keď si prevykám z hokejbalu, na florbale mi všetko strieľa vysoko a dávam 'homeruny'. Po prechode z florbalu mi zase na hokejbale všetko ide po zemi," opisuje s úsmevom.

Aj vo florbale má toho dosť za sebou a na vlastnej koži spoznala aj to, aké komplikované môžu byť zmeny pôsobiska: "Prestup z Dragons do Bohemians bol dosť komplikovaný. Zánik Dragons sa ťahal dlhšie, hráčky postupne ubúdali, boli tam aj vnútorné rozbroje a koniec bol pomerne očakávaný. Ja som vtedy dostala ponuku od viacerých pražských tímov. Bohemians ma zavolal na letné sústredenie, dohodli sme sa na spolupráci a presťahovala som sa tam. Tréner si na tú dobu vypýtal za môj prestup nekresťanské peniaze a dovolím si povedať, že to bol vtedy najdrahší ženský prestup. Ostatné hráčky pustil za lacnejšie a u mňa si nárokoval až neadekvátnu sumu za odchovanie, reprezentáciu a podobne. Bohemians to však bol ochotný zaplatiť s tým, že mám trénerský aj rozhodcovský kurz a budem im pomáhať podľa potreby," Bohemka ju v tom čase cez svoj web predstavovala ako veľkú posilu, účastníčku troch ženských MS a súviseli s tým aj vysoké očakávania od jej výkonov. "Zo začiatku som mala veľký stres. Dovtedy som hrávala len za Dragons, čo bola moja srdcovka, domáci klub a úplne som tým žila. Tu som bola v novom prostredí a nevedela som, čo ma čaká. Nikoho som nepoznala, mesto ani ľudí, nový herný systém, iné nároky a tlak tam bol. V prvých zápasoch to aj bolo vidieť, ale keď som sa oťukala, šlo to ľahšie," spomína. Pražský tím je pritom pojmom a od mládežníckych až po dospelé kategórie dokáže dosahovať početné úspechy. Takýto prístup si však Bratislavčanka pochvaľuje: "Kvalitné a náročné boli aj letné prípravy, dbalo sa na stravu, pitný režim, behalo sa po horách a do detailov sa riešil výcvik individuálnych herných činností aj kolektívne aktivity. Napriek tomu to nebolo nič nezvládnuteľné, keď človek niečo chce aktívne robiť,"

V tom čase už mala na svojom konte šesť účastí na MS (tri juniorské a tri seniorské). Záver pôsobenia v Prahe však poznačila štvorročná prestávka od florbalu, po ktorej návrat do súťažného kolotoča rovnako nebol jednoduchou administratívnou záležitosťou. "Poslednú sezónu som nedohrala úplne celú, čiže zmluva ostala podpísaná, ostali resty voči klubu a nepodarilo sa zrealizovať môj návrat. Dokonca sa to trochu zamlčalo a ja som ani nevedela, či nejaké kluby mali o mňa záujem. Až jedného dňa sa ozvali tréneri z Michaloviec, či by som im nechcela ísť pomôcť v baráži. Pre mňa bolo hranie florbalu po štyroch rokoch skvelým pocitom. Vrhli sa do toho môjho prestupu, celkom rýchlo sa to podarilo, aj napriek ťažkej komunikácii s Bohemkou, dohodli sme sa, baráž sme vyhrali a ja som sa rozhodla, že chcem hrať ďalej," opisuje prestup s dodatkom, že podmienky na východe republiky sú pre ňu ideálne, najmä s ohľadom na to, koľko si musia v mnohých konkurenčných kluboch hráčky platiť za pôsobenie v najvyššej súťaži. Vysporiadať sa dokáže aj s takmer 500-kilometrovou vzdialenosťou medzi jej bydliskom a pôsobiskom: "Študovala som v Bratislave, teraz tu pracujem, takže sa mi nedá v priebehu týždňa šesť hodín cestovať do Michaloviec a potom naspäť. V piatky chodím na tréningy, ale s tými skúsenosťami si dokážem robiť prípravu aj individuálne v Bratislave."

Napriek lojalite, ktorú si Michaela Vršková vybudovala k Eastern Wings Michalovce, aj v minulej sezóne potvrdila svoju povesť obávanej strelkyne. Skórovala 26krát a mala priemer 1,8 bodu na zápas. Pritom nastupovala za tím, ktorý obsadil konečnú predposlednú priečku. So svojimi skúsenosťami sa však už nepotrebuje za ničím hnať a florbal si predovšetkým užíva: "Stále rozmýšľam, čo so mnou bude a uvažovala som aj nad koncom. Stále ma však k florbalu niečo ťahá, hrám pre radosť, robím niečo pre seba. V tomto štádiu už nepočítam nejaké body a čo bude. Prídem, snažím sa urobiť maximum, dať čo najviac gólov a čísla sa z toho nejako vykryštalizujú," Tímové ambície pritom budú podľa nej podobné, ako po minulé roky. V sezónach 2016/17 a 2017/18 si Michalovčanky zahrali play-off, čo sa v uplynulej sezóne zopakovať nepodarilo. "Naším cieľom je vždy skončiť v play-off a vyhnúť sa tak baráži. Máme v tíme veľa mladých hráčok a do novej sezóny ide asi len jedna päťka starších dievčat. Michalovce sú športovým mestom, vychovajú si športovkyne v školách, žije to tam florbalom a toto je nová nádej pre tím," dodáva strelkyňa, ktorá sa bude radiť aj medzi budúcosezónne opory.