Zahrať si vo Falune nie je maličkosť, vie Challenge Team
Salibandy Club Classic, Storvreta IBK či IBF Falun. To sú kluby radiace sa medzi to najlepšie v najslávnejších florbalových súťažiach. Zahrať si priamo v domovskej hale niektorého z nich sa mnohým florbalistom nepodarí za celú kariéru, niektorým raz za život. Takýto zážitok má za sebou partia 15 hráčov TV Joj Floorball Challange Teamu, o ktorej možno povedať, že sa v extrémne silnej konkurencii nestratila. Len v tejto vekovej kategórii by sme našli tri tímy, ktoré nazbierali nižší počet bodov a ďalšie dva, ktoré skončili rovnako s trojbodovým ziskom.
Fotogalériu z Jalas Areny nájdete tu
"Videl som, na akej úrovni sa ešte dá hrať florbal a aký je rozdiel medzi slovenskou a švédskou ligou. Okrem toho som mal možnosť vidieť peknú krajinu," opísal niekoľko svojich zážitkov Jakub Ambrozai. Všetkých šesť ihrísk je vo Falune pod jednou strechou, no najväčším zážitkom bolo aj pre mladučkého univerzála z farieb AS Trenčín predstaviť sa na hlavnej ploche: "V televízii som sledoval najlepších hráčov sveta, ako hrajú v tejto hale a teraz som si v nej mohol zahrať aj ja. Bol to skvelý zážitok," zhodnotil spokojne.
Podobne to vidí aj jeho klubový spoluhráč Samuel Habánek. "Domov cestujem s dobrými pocitmi aj napriek tomu, že sme prehrali štyri z piatich zápasov. Vzal som si z toho tie pozitívne veci, keďže sme sa mohli porovnať s najlepšími tímami sveta," Aj preňho je samotný IBF veľkoklubom, no ak by sa hralo zhruba 180 kilometrov juhovýchodne, bol by možno ešte o čosi spokojnejší: "K IBF Falun mám veľký rešpekt, hoci priznám sa, že mojím najobľúbenejším klubom je Storvreta, jeho veľký rival. Ale zahrať si v takej hale bol úžasný pocit." Švédske tímy ukázali veci, na ktorých treba popracovať, ale aj tie, ktoré si treba do ďalšej kariéry upevniť. "Do každého zápasu treba ísť naplno, sústrediť sa naň a nevzdávať sa za žiadneho stavu," hovorí o najsilnejšom postrehu, ktorý si odnáša.
Brankár Samuel Hazucha sa netají tým, že jeho veľkým vzorom je brankárska jednotka Falunu a zároveň reprezentant Johan Rehn. Keďže aj ten vypomáhal v jedálni určenej pre tento turnaj, naskytla sa jedinečná príležitosť odfotiť sa so svojím idolom. "Bol to veľký zážitok a bol som prekvapený z toho, aký bol vysoký. Na fotkách pôsobí oveľa menší," hovorí s úsmevom o 194 centimetrov vysokom gólmanovi. Pri všetkej úcte k slovenskej juniorskej Extralige, čeliť juniorom zo Švédska je predsa len úlohou minimálne o stupeň náročnejšou. "Myslím si, že české tímy sa snažia viac hľadať voľné priestory, zatiaľ čo Švédi to zväčša strieľajú z hranice veľkého bránkoviska. Mne to do budúcna rozšírilo obzory a uľahčí mi to organizovanie obrany pred sebou," ťaží z porovnania Bohemians a severoeurópskych klubov. Žilinčana teraz čaká náročný prechod z juniorky na mužskú úroveň. Plány už samozrejme na ročník 2019/20 má, avšak nekonkretizuje ich: "Mám už nejaké veci dohodnuté a uvidíme, ako budem pokračovať. Je to ešte otvorené,"
Najkrajším zážitkom z celého turnaja je pre hráčov víťazný zápas. K nemu sa v hodnotení vracia aj Tomáš Jurica: "Turnaj bol skvelý, akurát škoda, že sa sme nehrali vo viacerých zápasoch tak, ako v tom poslednom. Ten bol z našej strany veľmi dobrý, porazili sme AIK, pre ktorý to bola jediná prehra," Aj on si odnáša ponaučenie, hoci možno nie úplne florbalového charakteru. "Treba si so spacákom nabaliť aj vankúš, aby sa lepšie spalo," zažartoval hráč Tsunami, ktorý mal v kádri Floorball Challenge Teamu viacerých spoluhráčov zo Záhorskej Bystrice. "Bolo to výhodou jednak v zohratosti na ihrisku, keďže si s nimi viac rozumiem, a aj celá partia sa vďaka tomu dala lepšie dokopy ako keby sme každý boli z iného klubu," dodáva ku skladbe tímu.