Program
Florbal - 01.07.2019 13:02

Denisa Ferenčíková: Čaká nás ťažká sezóna s tromi vrcholmi

Richard Weinfortner Autor: Richard Weinfortner | Zdroj: huste.tv

Slovenská florbalová reprezentantka Denisa Ferenčíková bude v sezóne 2019/20 opäť patriť medzi najväčšie hviezdy českej Extraligy. Po roku vo fínskom SC Classic, ktorý sa bez debát radí medzi najslávnejšie tímy sveta, sa vracia do Vítkovíc, s ktorými v minulosti získala už tri majstrovské tituly a na rukáve nosila aj kapitánsku pásku. Vítkovický klubový web už avizoval, že sa teší na zúročenie jej skúseností z Fínska a aj na profesionálny prístup, ktorý ju vždy zdobil. "Mám to v sebe tak dané, že organizačne aj v rámci tréningov sa snažím všetko robiť na sto percent a vyžadujem to aj od ostatných. Keď sa niečo robí, tak naplno. Tak pristupujem aj k práci a mám to zakorenené v povahe. Sto percent sa snažím odovzdať na tréningoch aj v zápasoch a Vítkovice to zrejme mysleli takto," skromne hovorí k svojmu prístupu účastníčka štyroch seniorských svetových šampionátov.

Z Tampere sa vrátila obohatená o cenné skúsenosti a s množstvom kvalitných odohraných zápasov. "Fínske tímy mali vždy vysokú kvalitu, o najvyššie priečky hrá tradične reprezentácia aj kluby na Champions Cupe a predpokladala som, že liga bude diametrálne odlišná od českej. Florbalovým zázemím je Classic top klub, ako v mužskej, tak aj v ženskej kategórii. Ponúkol nám najlepšie podmienky, aké vo Fínsku sú a florbalové začiatky boli ťažké, nebudem klamať," hovorí Ferenčíková o prvých dňoch na severe Európy. Spoločne s Michaelou Šponiarovou však do ligy vleteli ako z veľkej knihy a po troch mesiacoch sa nachádzali na čele tabuľky produktivity Salibandyliigy. "Boli sme 'žhavé', do každého zápasu sme šli na maximum a súperky nás ešte nepoznali. Z toho, čo sme počuli, ani príliš neočakávali, že sa tam uchytíme. Nám však liga sadla, dávali sme góly, pomáhali sme tímu a ročník bol dobrý až do záveru," konštatuje na margo svojej produktivity.

Tím prežil veľmi náročný rok, keďže pred sezónou káder opustilo osem dôležitých členiek zostavy, vrátane fínskej reprezentačnej kapitánky Niny Rantalovej či ďalších členiek reprezentačného elitného útoku Ellisy a Elly Alankových. Classic tak musel bojovať o záchranu, na čo nebol zvyknuý ani samotný klub, ale ani Slovenky v ňom. Vítkovice totiž zväčša neprehrajú viac ako dvakrát za sezónu, a to vrátane vyraďovacej časti. "Teraz sme prehrali aj päť zápasov po sebe, človek padne na dno a musí ďalej trénovať a veriť v to, že v ďalšom zápase už bude lepšie. Spoznala som pocity, ktoré majú tímy zo spodku tabuľky a dostala som sa do pozície tých dievčat. Zamýšľali sme sa nad tým, kde robíme chybu, čo treba zlepšiť, ale po novom roku nám vymenili trénerku za trénera, kedy prišiel zlom, odlepili sme sa odo dna a prišiel nový impulz," opísala svoju novú skúsenosť odchovankyňa Tvrdošína.

Hoci je Classic veľkým pojmom vo svete florbalu, návrat do Vítkovíc nie je žiadnym výrazným prepadom. "Rozdiel v tempe medzi fínskou a českou ligou som čakala väčší, ale je to možno len o krok aj pol ďalej. Rozdiel by som inak videla v tvrdosti. Človek má málo času v rohoch a dochádza k veľa súbojom. Takticky ani kombinačne mi to až také rozdielne neprišlo, ale Fíni sú veľmi priamočiari a vedia sa individuálne presadiť," porovnáva tieto dve súťaže. "Fínska liga prešla veľkou obmenou a nemá asi až takú kvalitu, ako pred takými tromi rokmi. Myslím si, že reprezentačný fínsky florbal ťaží skôr z hráčok, ktoré majú vo Švédsku. Vidieť to bolo aj na Champions Cupe, kde SB-Pro prehral s Vítkovicami. Nemal síce vtedy úplne top formu, ale najlepšie české tímy by si vo fínskej lige v pohode zahrali," dodáva pochvalne k svojmu staronovému pôsobisku. Na mieste je aj otázka, či sa jej na rukáv vráti kapitánska páska, ktorú nosila pred odchodom do Tampere. "To je otázka na kabínu, ale nejaké podpichovačky už prebehli. Ja by som to nechala na voľbe hráčok, aby sa rozhodli. Zatiaľ sme to ešte neriešili, uvidíme. Niekedy si hovorím, že už by mi aj stačilo, ale takéto veci sa neodmietajú," konštatuje s úsmevom.

V ostravskom klube vyhrala už takmer všetko, no veľmi zaujímavou métou ostáva Champions Cup za účasti majstra Česka, Švédska, Fínska a Švajčiarska. V minulej sezóne český zástupca vo finále podľahol švédskemu IKSU a tento rok by šiel veľmi rád ešte o stupienok vyššie: "Motivácia rozhodne nechýba a táto sezóna bude náročná, keďže v nej sú až tri vrcholy – majstrovstvá sveta, Champions Cup a liga. Človek si povie, že keď do toho dáva maximum, chce vyhrať čo najviac a verím, že nikdy tú motiváciu mať neprestanem. Keď sa to stane, tak s florbalom skončím," Slovenského fanúšika budú zaujímať najviac decembrové MS. Naše reprezentantky sa z roka na rok umiestňujú vyššie. Ak by to malo pokračovať, tento raz treba ísť do semifinále. "Asi to budú najambicióznejšie slovenské MS. Začínať v tej výkonnostne lepšej skupine bolo mojím aj naším cieľom dlhé roky. Už len to, že sa do nej podarilo dostať, je veľkou odmenou a uvidíme, čo od toho čakať," hovorí Denisa Ferenčíková s vedomím, že doteraz Slovenky začínali šampionáty proti Singapuru, Estónsku či Austrálii. Teraz to budú duely s Lotyšskom, Švédskom a Českom. "Náš káder stojí na pár oporách a ak jedna alebo dve z kľúčových hráčok vypadnú, tím to ihneď pocíti. Aj preto sa na reprezentačných zrazoch tréner snaží pracovať s veľkým objemom hráčok, aby každý 'nakukol' do systému, ktorý chceme hrať. Môže sa stať hocičo a aj mesiac pred MS sa môže zmeniť zostava. Ja verím, že obhájime aspoň piate miesto spred dvoch rokov a zohráme dobrý zápas s Českom, keďže tu hrám a rovnako viaceré dievčatá. Verím, že môžeme hrať o vyššie priečky, ale musíme byť hlavne skromné a zdravé," dodáva uvedomelo.

Svoju florbalovú budúcnosť necháva ešte stále otvorenú. Nevylúčila, že by sa jedného dňa ešte vrátila do materského FBK Tvrdošín, ale ani dlhodobé zotrvanie v Ostrave či jeden angažmán na severe Európy: "S Vítkovicami som dohodnutá na dva roky, pokiaľ by neprišla po roku mimoriadna ponuka zo Švédska. Chcela som si vyskúšať zahraničný angažmán a ako som sa vrátila z Fínska, zhodnotila som, že tam zostať nechcem s ohľadom na pracovné vyžitie a potrebujem mať do budúcna pracovnú prax. Mám tu navyše aj priateľa, s ktorým som dlhé roky a dohodli sme sa, že sa vrátim. Dostala som ešte pred nastávajúcou sezónou ponuku zo Švédska, ale už som bola dohodnutá s Vítkovicami a tak som to nechcela meniť. Zahraničie už nepredpokladám, ale človek nikdy nevie a možno po MS ešte ten životný krok spravím,"

Richard Weinfortner

Richard Weinfortner

Viac článkov od autora