Futbal - 14.10.2019 23:53

Pred 10 rokmi postúpili Slováci na MS vo futbale, pripomeňme si triumf v chorzówskej chumelici

Zdroj: huste

14. októbra 2009 bolo v Bratislave slnečné počasie. V redakcii sme sa na poslednú chvíľu rozhodli, že predsa len vyrazíme do Chorzówa, kde mohli naši futbalisti spečatiť postup na MS2010. Pri Trenčíne už pršalo, za Žilinou snežilo, Svrčinovec zablokovali kamióny, pri Skalitom nás  vytlačili do priekopy cestári. Pomohli nám okoloidúci fanúšikovia. O pár kilometrov sme v podobnej situácii pomohli my im. Do Chorzówa sme prišli iba hodinu pred výkopom. Zaparkovali sme priamo pod hlavnou tribúnou. Na štadióne takmer nikto nebol. Iba Slováci. Poľskí fanúšikovia na protest duel ignorovali. 

Fanúšikovia sa zmestili do jedného sektora v rohu štadióna, pričom celý bol viac ako poloprázdny. Ale stálo to zato! Už v 3. minúte zľava centroval do šestnástky Marek Hamšík a obranca Poľska Seweryn Gancarczyk si strelil nečakaný vlastný gól. V snehovej chumelici sme to ubojovali a stali sa víťazmi tretej európskej kvalifikačnej skupiny.

Nastali oslavy, pri ktorých stačilo, aby jeden fanúšik preskočil zábrany a masa ľudí sa za ním vyvalila na hraciu plochu, netušiac, že v Poľsku to považujú za prečin. Ľudia fanúšikov potľapkávali, objímali, dokonca bozkávali a v tej hroznej  zime aj vyzliekali. 

„Človek až nechce veriť, že ubehlo už desať rokov. Ľudia nám pred zápasom v Poľsku možno neverili, ale my sme si verili a vedeli sme, že máme veľkú šancu postúpiť,“ hovorí 36-ročný Ján Mucha, rodák z Belej nad Cirochou. „Také zápasy som hral dvakrát v živote, raz v ruskej lige, kde som hral pri teplote -13 stupňov Celzia na snehu, a druhý v Poľsku v kvalifikácii MS 2010. Bol to veľmi ťažký zápas, potrebovali sme zvíťaziť. Terén bol náročný a všetko bolo akoby zakliate. Dokonca moji kamaráti, ktorí išli na zápas, zapadli v snehu. Môj otec prišiel na tento duel a dokonca ho skoro zatkli. Bol to však zápas, ktorý sa opisuje veľmi príjemne. Eufória po postupe bola neuveriteľná,“ spomína ďalej Mucha.



Do kabíny slovenského tímu sme sa nedostali. Dokonca prichádzalo ku konfliktom novinárov s istým pánom zo SFZ. Ešte priamo v press centre sme pripravili články, publikovali sme ich a vydali sa na cestu do Bratislavy. Cestou sme stretali desiatky áut so slovenskými vlajkami. Do Bratislavy sme pricestovali o piatej nadránom. A uvedomili sme si, že sme zažili niečo pamätné.