Špičkový brankár sa sťažuje: nikto ho nechcel, lebo je čierny
Najaktuálnejšia edícia ocenenia Zlatá lopta ho postavila na post siedmeho najlepšieho brankára sveta, keď pred ním ostali len velikáni z najlepších klubov sveta. Napriek tomu si André Onana stále buduje svoju kariéru menej nápadne na scéne najvyššej holandskej súťaže, kde je gólmanom Ajaxu Amsterdam. Ten brankárom tmavej pleti celkom praje. Jeho dvojkou je Bruno Varela, pôvodom z Kapverdských ostrovov v Afrike, a v minulosti tu tento post zastával Kenneth Vermeer so surinamskými koreňmi. To však neplatí o všetkých kluboch a zostať v holandskej metropole nebolo čisto jeho rozhodnutím. Mohol za to aj rasizmus, s ktorým sa Kamerunčan potýka pravidelne. Inak dnes už mohol byť oporou iného zvučného klubu.
Názov tohto klubu Onana médiám neprezradil. Zadefinoval akurát čas. V sezóne 2016/17 skvelými výkonmi dostal Ajax do finále Európskej ligy, kde podľahol Manchestru United 0:2. Ponuky na prestup boli, avšak manažér istého klubu mu mal prezradiť, že fanúšikovia by takúto posilu pre predsudky neprijali. "Rasizmus existuje a musím sa s ním vyrovnávať takmer v každom zápase," priznal sa, hoci zvyčajne sa novinárom alebo disciplinárnej komisii na správanie ľudí na tribúnach nesťažuje. "Som hrdý na to, že som čierny. Ak ma niekto nazve opicou, fajn. Nevidím žiadny rozdiel medzi bielou a čiernou, ale ak niekto áno, je to jeho problém," dodal.
Európsky futbal spoznal v roku 2010 v Barcelone, kde sa zaradil do akadémie katalánskeho klubu. Po piatich rokoch sa presunul do seniorského futbalu, nie však cez FCB, ale zamieril do Ajaxu. Zaň má momentálne už 169 odchytaných duelov. Pár desiatok z toho mohlo byť od leta 2016 v iných farbách. "Povedali mi, že sa nedohodneme. Nie však preto, že by som na to nemal kvalitu. V tej chvíli som to prijal ako kompliment," zaspomínal si na údajné rasistické odmietnutie. Zároveň túto skúsenosť udáva ako dôkaz, že brankári tmavej pleti to majú v súčasnom futbale veľmi ťažké. Čiastočne to potvrdzuje aj pohľad na súpisky z nedávneho Afrického pohára. Po trávnikoch sa premávali hráči popredných svetových mužstiev, no spomedzi brankárov sa zamestnávateľom z kategórie "veľkých" mohol popýšiť len Onanov krajan Carlos Kameni (Fenerbahce), Tunisan Mouez Hassen (v tom čase Nice) a Maročania Yassine Bounou (Girona) s Munirom Mohandom Mohamedim (Málaga).