Články - 21.11.2019 11:11

Skvelí chorvátski fanúšikovia, nepochopený postup polície

Tomáš Horváth Autor: Tomáš Horváth | Zdroj: Tomáš Blahuta

Na európsky šampionát sme sa síce aspoň nateraz nekvalifikovali, no počas celého cyklu sa slovenská reprezentácia stretla so zaujímavými súpermi. Boli to okrem iného aj aktuálni vicemajstri sveta z Chorvátska. Práve na Balkáne sme odohrali posledný zápas kvalifikácie vonku, a tak sme sa na celý duel pozreli aj očami bežného fanúšika.

Okolo obeda vychádzam z apartmánu do ulíc chorvátskej Rijeky. Je deň veľkého zápasu, kedy naša seniorská futbalová reprezentácia bude bojovať o priamy postup na európsky šampionát. Každý, s kým som o zápase prehodil reč povedal, že si ideme len po „náklad“. Veril som v našu výhru o jeden gól a napínavý záver. Ešte predtým ale dianie v meste.

Keď po niekoľkokilometrovej chôdzi prichádzame do centra mesta, pozorujeme prvých fanúšikov. Šachovnicové dresy míňajú bielo-modrí fanúšikovia spod Tatier. Nakoľko je ešte pomerne skoro, v uliciach prevláda ticho. Nie však v jednej z reštaurácii pri brehu Jadranu. Obsadili ju Slováci a počuť ich je cez tri susedné ulice. Tlieskame a plní nadšenia to dnes vidíme na tri body. Či sme z Bratislavy, Sniny, Banskej Bystrice, alebo Košíc, všetci sme tu dnes len pre jedno. Naše nadšenie pre futbal. Tentokrát reprezentačný.

Zdroj: Tomáš Blahuta

Na hlavnej ceste sa k nám pristavil chorvátsky novinár a pýta sa na naše počty, či sa niekde stretávame a podobne. Začal po anglicky, ale naznačil som mu, že pokojne môžeme debatovať po chorvátsky. Veď si nejako rozumieme. Všetko bez problémov. Po ceste sa nám prihovárajú aj miestni. Sú milí, bavíme sa spolu. Dokonca aj vodič autobusu mestskej linky svoje vozidlo odstavil, aby sa s nami odfotil.

V slovenských médiach deň pred zápasom písali o jeho možnom preložení z dôvodu nepriazne počasia, avšak nakoniec k tomu nedošlo. V deň zápasu bolo zamračené, no teplo. Až zhruba tri hodiny pred výkopom sa spustil dážď. Našťastie mierny, čo zápas neohrozilo.

Zdroj: Tomáš Blahuta

Vchádzame do útrob štadióna, ktorý je postavený na skale. Tribúna pre hostí je bez strechy a pripomína klietku pre psov. Prvý polčas nám to nevadilo. Nepršalo. Po góle Boženíka sme vyhrávali a Rujevicou sa ozývali len slovenské pokriky. S otočením skóre prišlo aj otočenie nálady, rozpršalo sa a my sme už len čakali na záverečný hvizd.

To sme ešte nevedeli, čo nás čaká po zápase! Východ z južného sektora zablokovali ťažkoodenci. Tvrdili, že pustia len celý sektor naraz, a tak sme v daždi, vode a vetre čakali ako sardinky na prepustenie. Deti plakali, ľudia boli nervóznejší. Keď nás po polhodine pustili, odviedli nás k druhej bráne, kde sme opäť zastali. Tentoraz nevedno prečo. Po hádkach, strkaniciach, nadávkach a nervozite sa začali ozývať aj tí najslušnejší a najpokojnejší.

Zo štadióna nás pustili pred polnocou, čím nám ubrali z osláv chorvátskeho postupu. Viacerí z nás totižto chceli ísť s miestnymi osláviť ich postup, nemali sme žiadne konflikty. Po ceste späť sme si spoločne zaspievali v autobuse, pogratulovali, pofotili sa a išli po svojom. Práve chorvátski fanúšikovia boli to najlepšie, čo nás na výjazde stretlo.

Zdroj: Tomáš Blahuta

Tomáš Horváth

Tomáš Horváth

Viac článkov od autora