Brankár musí byť psychicky odolnejší, hovorí Chabibulin

Je to už päť rokov, čo skvelý ruský brankár Nikolaj Chabibulin ukončil hokejovú kariéru. Olympijský šampión aj víťaz Stanleyho pohára dlho o sebe nedal vedieť a dokonca zvažoval, že profesionálne nezostane pri hokeji. Momentálne je už členom realizačných tímov viacerých ruských hokejových reprezentácií.

"Začalo sa to tým, že som sa prišiel pozrieť do Siriusovho centra v Soči na prácu s deťmi. Absolvoval som prednášku pre začínajúcich brankárov a videl trénovať na ľade 14 a 15-ročných hokejistov. Povedal som k tomu pár poznámok a potom sa mi ozval Roman Rotenberg z reprezentácie. Rýchlo sme sa dohodli a dnes pracujem s olympijským tímom Ruska a dohliadam tiež na reprezentácie do 20, 18 a 16 rokov," uviedol Nikolaj Chabibulin v rozhovore pre Sport Express. "Pri olympijskom tíme som plnohodnotný tréner, pri ďalších reprezentáciách tlmočím svoje myšlienky ostatným trénerom, ktorí ich majú na starosti ako hlavní," doplnil na vysvetlenie.

Podľa Chabibulina sa brankárske umenie v hokeji vyvíja rovnako rýchlo ako celá hra. On sám sa kedysi videl v legendárnom Vladislavovi Treťjakovi, dnešní mladí brankári by však už nechceli byť ako Treťjak a zrejme ani ako Chabibulin. "Za ostatných 20 rokov sa toho zmenilo veľmi veľa aj v brankárskej technike a nárokoch na tento post. Každý chce byť lepší a pochytať čo najviac pukov. Keby sa dnešní mladí brankári ocitli v stroji času v mojej dobe, boli by oveľa lepší ako ja," zamyslel sa Chabibulin. Olympijský šampión z roku 1992 súhlasí s názorom, že brankár zastáva špecifickú a vlastne aj rozhodujúcu funkciu v každom fungujúcom hokejovom tíme: "Je to akýsi šport v športe. Brankár musí byť psychicky odolnejší ako ostatní hráči. Nemá právo na chyby. V detstve ma učili, že ak útočník urobí chybu, zatiahne to za neho obranca. Ak sa pomýli obranca, vyrieši to brankár. Ak však pochybí gólman, padne gól."

Strojca nečakaného triumfu Tampy Bay v boji o Stanleyho pohár 2004 po skončení kariéry istý čas žil v Arizone, ale návratu domov napokon neodolal. Podľa neho je Rusko dnes už iná krajina ako pred 20-25 rokmi. "Chvíľu som sa rozhodoval, ale neľutujem, že som sa vrátil z Ameriky domov. Dnešné Rusko je civilizovaná krajina. Toto už nie sú 90. roky, keď nebolo čo jesť. Teraz už máme všetko, čo treba k životu," podotkol Chabibulin.

V roku 1992 sa v Albertville stal olympijským víťazom ešte ako člen mužstva bývalého Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré predchádzalo politickej transformácii Sovietskeho zväzu na Rusko. Blízko zlatej medaily bol aj na OH 2002 v Salt Lake City, kde Rusi vo štvrťfinále zdolali Čechov (1:0), ale v semifinále zostali na štíte Američanov (2:3). Bol to zápas ako na hojdačke. Američania dominovali v prvých dvoch tretinách a strelili tri góly. V tej tretej sa však Rusi nadýchli k obratu, ale iba znížili na konečných 2:3. Podľa mnohých Sergej Samsonov vtedy dosiahol aj vyrovnávajúci gól, ktorý však rozhodca neuznal. "Dodnes nechápem, ako sa v jednom stretnutí mohli odohrať vlastne dva rozdielne zápasy. Najprv dve tretiny dominovali Američania a potom ako keby sa v našich dresoch objavili iní hráči. Samsonov dodnes tvrdí, že gól dal, ale z môjho pohľadu to také jednoznačné nebolo. Škoda len, že rozhodca nevyužil možnosť pozrieť si videozáznam. Zrejme bol presvedčený o tom, že to gól nebol," dodal Chabibulin.