Spomienka na prvé československé zlato. V piatok zomrel posledný člen tímu
Cez víkend si nielen hokejová Sparta Praha zaspomínala na veľkú klubovú legendu, Vladimíra Zábrodského, ktorý v piatok odišiel do hokejového neba. Dožil sa úctyhodého veku 97 rokov a šlo o posledného živého člena mužstva československej reprezentácie, ktorá v roku 1947 vybojovala na domácom ľade historicky prvý titul majstrov sveta. Bývalému útočníkovi to šlo nielen s hokejkou, ale aj s raketou. V 40. a 50. rokoch trikrát reprezentoval krajinu na Davis Cupe a popri tom bol lídrom kabíny pražských Sparťanov. "Spoluhráčov stmelil na partiu kamarátov, ktorí sa zabávali na ľade aj mimo neho. V rámci odreagovania pred vrcholom sezóny vzal tím do Vysokých Tatier a výsledkom boli dva majstrovské tituly. Na ľade ho preslávil smrtiaci bekhend a aj jeho neodmysliteľný módny doplnok - šál okolo krku, ktorým si chránil chúlostivú šiju," zaspomínal naňho klub.
IIHF ho v roku 1997 zaradila do Siene slávy a Sparta Praha ho pri nedávnych oslavách storočnice zaradila do tímu najlepších hráčov histórie. Na reprezentačnej úrovni zanechal najciteľnejšiu stopu na šampionáte 1947. Československo malo v tom čase už tri bronzy, z toho dva na domácich MS. V povojnovom období zorganizovalo opäť turnaj v Prahe a verilo, že by to mohlo vyjsť na najvyšší stupienok. Na turnaj totiž nepricestovala Kanada, jedenásťnásobný šampión, a za topfavoritov boli považovaní naši reprezentanti spoločne so Švédmi. Zverenci kanadského trénera so slovenským pôvodom Mika Bucknu vstúpili do turnaja suverénnou výhrou 23:1 nad Rumunskom a fanúšikovia vďaka tomu od začiatku začali veriť v zlato. Pokračovalo sa víťazstvom 13:5 nad Rakúskom, 12:0 nad Poľskom, 6:1 nad Švajčiarskom a 24:0 nad Belgickom. Proti súperovi z Beneluxu strelil sám Zábrodský dvanásť gólov. Bol pritom členom elitného útoku spoločne s Stanislavom Konopáskom s Ladislavom Trojákom, jediným Slovákom v kádri. Spoločne nastrieľali na turnaji 46 gólov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Duel číslo šesť bol najdôležitejší. Čechoslováci nastúpili v priamom súboji proti Švédsku. To bolo rovnako bez prehry, avšak bod stratilo za remízu so Švajčiarmi. Víťaz duelu sa mal stať podľa všetkých predpokladov zlatým medailistom a domáci tím zlyhal. Kľúčový zápas prehral 1:2 a slzy sa liali potokom. V krajine už vyšli výtlačky novín, ktoré písali o striebre. Aj to bolo dobré, prvé v histórii. Zlato do našich rúk by dostala už len možnosť, že zdoláme Američanov a Švédi podľahnú Rakúšanom. Hokej je však taký krásny preto, lebo sa v ňom občas dejú zázraky. Naši susedia senzačne duel ubetónovali, vyhrali 2:1 a Bucknovým zverencom sa do rúk dostala druhá šanca. S Američanmi boli už pred vojnou schopní hrať vyrovnané zápasy, no v tomto konkrétnom šlo o všetko a bolo to cítiť. Zrodilo sa víťazstvo 6:1 a vďaka nemu sa 23. február 1947 zapísal do našej hokejovej histórie zlatým písmom.
Dvadsaťdeväťgólový Vladimír Zábrodský bol najlepším strelcom majstrovstiev sveta a výrazne prispel k tomu, že sa československý tím usadil medzi absolútnou hokejovou špičkou. Rešpektovaným tímom bez pochýb bol už pred rokom 1947, ale práve titul majstrov sveta bol tým chýbajúcim krokom, aby sa plnohodnotne zaradil ku Kanade či Spojeným štátom. O dva roky si naši hokejisti úspech na vrchole sezóny zopakovali, tento raz aj za účasti Kanaďanov, ktorých zdolali 3:2. Konopásek so Zábrodským nechýbali ani pri tomto úspechu, Troják len tri mesiace predtým zahynul pri leteckom nešťastí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame