Novinky - 08.11.2011 14:59

Ján Jaško - z iného uhla

Huste.tv Autor: Huste.tv | Zdroj: par

Trénerom Nitry už bol, ale na kratučkú štvorzápasovú epizódu z konca sezóny 2005/06 by iste rád zabudol nielen on, ale hlavne fanúšikovia. V tom čase najväčší favorit na zisk extraligového titulu nezvládol semifinálovú sériu so Žilinou. Jaškovmu príchodu predchádzalo predčasné odvolanie Antonína Stavjaňu po prehre v druhom zápase semifinálovej série. Nitra nakoniec prehrala celú sériu v pomere 2:4. Aký je Ján Jaško dnes?

 

 

Vzťah k mestu Nitra

 

„Ako rodák mám k Nitre veľmi kladný vzťah. Dá sa povedať, že mojím snom vždy bolo sa dostať do Nitry ako tréner. Športové výsledky Nitry, nielen tie hokejové, som vždy pozorne sledoval už od čias, keď som ako 17-ročný hokejista odchádzal do Bratislavy. V mladosti som rád chodil na jazierka pri PKO, neskôr, keď sme sa presťahovali s rodinou na Zobor, som rád hrával hokej na zoborskom jazierku. Tam bolo krásne aj v lete, na to všetko mám z detstva pekné spomienky. Teraz som v určitej pozícii a viem, koľko práce ma tu čaká. No Nitra je mi skutočne blízka a práve tento fakt  je pre mňa  do ďalšej roboty pozitívnou drogou.“  

 

Najkrajšie momenty hráčskej kariéry

 

„Určite sa viažu k federálnemu  titulu so Slovanom. Mal som asi 18 rokov a zabudnúť sa na to nedá. Slovan mal neuveriteľne mužstvo, potiahli ho bratia Šťastní, ktorí boli v najlepšom hokejovom veku. Pamätám si aj na Miklošoviča, Žišku, Mrukviu či Sakáča. Ja, Bezák, Pašek či Rusnák sme boli z tej mladšej generácie, ale brali nás ako seberovných. Samozrejme, hierarchia existovala už vtedy, trénovalo sa veľmi poctivo a zápasy mali svoju kvalitu. Hokej bol trochu iný, cez týždeň sme hrali iba dva ligové zápasy a hrávalo sa len na tri päťky. No keď do Bratislavy prišla Sparta, Litvínov či Pardubice, štadión praskal vo švíkoch. Všetky tie súboje mi priniesli krásne hokejové zážitky.“

 

 

Najkrajšie momenty trénerskej kariéry

 

„Trikrát som viedol tím vo finále slovenskej  extraligy. Dvakrát som bol vo finále so Zvolenom, v minulej sezóne s Popradom. Mrzí ma hlavne to druhé finále na zvolenskej lavičke, kedy sme nepriaznivý vývoj série dokázali vyrovnať  na 3:3 a rozhodujúci siedmy zápas sme hrali na domácom ľade. Bohužiaľ, nezvládli sme ho. Zvolen mal vtedy výborné mužstvo vedené trojicou Országh – Handzuš – Zedník. Proti silnému Slovanu sme prehrať nechceli, no v rozhodujúcom stretnutí nás opustilo športové šťastie. V tej istej sezóne sme však so Zvolenom získali Kontinentálny pohár, keď sme porazili ruské Dinamo Moskva. Dva tituly som získal aj v Maďarsku, ale vyššie radím spomenuté finálové účasti na Slovensku.“

 

 

 

O svojej trénerskej filozofii

 

„Som zástancom tvrdej roboty a disciplíny. Mladí to dnes už nechcú veľmi počúvať, ale inak to naozaj nejde. Ako mladí hráči sme si tvrdú disciplínu užili a teda viem, aké ovocie to neskôr prináša. Ten, kto sa neprispôsobil, musel z kola von. Dnes keď o tom hovorím, možno mladí hráči nerozumejú, ale aj taký bol v tej dobe hokej. Každé miesto v tíme si treba zaslúžiť, čo nie je ľahké. Hokej sa naďalej vyvíja a tí ktorí k nemu nepristúpia poctivo, upadnú do priemeru. Možno aj preto máme dnes veľa priemerných športovcov.“

 

O fanúšikoch nitrianskeho hokeja

 

„Sú jednoznačne najlepší v extralige. Na jednom z prvých sedení s tímom som hráčom hovoril, že v prvom rade musia hrať pre nich. Fanúšikovia sú určite nároční, sami vycítia, kedy tím ide naplno a kedy sa fláka. Povedal by som, že mužstvo má voči fanúšikom určité resty. Chalani musia zo seba vydať všetko a divákom ukázať, čo v nich je. Potom prídu aj výsledky a spokojnosť priaznivcov.“

 

O kvalite extraligy

 

„Kritizovať ju veľmi nechcem. Je však pravda, že liga má dosť málo mladých hráčov, ktorí sa by sa v nej dokázali presadiť. To však súvisí aj s tréningom a ich ochotou podriadiť sa systému a iným veciam. To môže mať súvislosť s tým, že  naša extraliga produkuje pomerne málo kvalitných mladých hráčov. Viem, že veľa ľudí kritizuje trénerov, ktorí mladým hráčom nedávajú toľko veľa priestoru. Na druhej strane je však otázne, či sú mladí dostatočne fyzicky  pripravení na extraligu ako takú. Oni by sa v nej mali presadiť a nielen dostať priestor.  Podobne ako pre skúsených hráčov, aj pre mladých platí, že na sebe musia tvrdo pracovať a niečo z hokeja vedieť, aby neupadli len do priemeru.  Keď príde 19-ročný hráč plný energie, po fyzickej stránke by už nemal mať problémy s tridsiatnikom, ale to nie vždy platí.“

 

O pôsobení vo Fínsku

 

„Strávil som tam 9 rokov, naučil som sa veľmi ťažký  jazyk a získal veľa skúseností. Prvý rok však bol veľmi ťažký, odchádzal som tam v roku 1989 krátko pred revolúciou. Bola to tretia liga, tím sídlil v meste Kalajoki a ako legionár som hneď musel ukázať, čo vo mne je.  V druhej sezóne som urobil bodový rekord súťaže. Syn tam odmalička chodil do školy a vždy plakal, že sa po fínsky nikdy nenaučí, ale teraz mu práve pôsobenie v tejto krajine vyhovuje najviac. V jednom zápase sme nastúpili za Kalpu v SM-lige spoločne s Robom Pukalovičom. Vyhrali sme 3:1, dal som gól a na ďalší som prihral. Škoda, že Kalajoki nás vtedy nemohlo pustiť, ale bolo to pekné obdobie. Pred dvoma rokmi som sa do tohto mesta vrátil ako tréner, koordinátor mládeže a pôsobenie v A-tíme bolo len takou čerešničkou na torte. Fínsko a vôbec to prostredie tam mi je však stále veľmi blízke.“