Novinky - 16.02.2012 18:12

Karol Kolečáni: S hokejom chce zostarnúť

Huste.tv Autor: Huste.tv | Zdroj: par

Hráčska kariéra

„Skoro celá sa spája s pôsobením v Nitre. Hral som za mužov od mojich 17-tich rokov, prvý raz v sezóne 1978/79. V ročníku 1985/86 som odišiel na vojnu do Michaloviec a vrátil sa naspäť do Nitry. V roku 1994 som jednu sezónu strávil v maďarskom Dunaújvárosi. Potom som sa opäť vrátil sem a ešte hral za Polygon. S Nitrou sme vždy hrali o popredné umiestnenia v slovenskej lige. Myslím, že celkovo sme absolvovali až päť kvalifikácií o postup do federálnej ligy. Ale asi najvýraznejší rok som zažil v Michalovciach. Hoci sme boli mimo domova, vytvorili sme výborný kolektív a vyhrali 1.ligu. Vtedy sme však v boji o postup do federálnej ligy narazili na Vítkovice nakoniec sériu prehrali. Klub nemal na až také kvalitné zázemie. Bol to asi najvýraznejší hokejový rok mojej kariéry, dostal som viacero dobrých ponúk, ale napokon som sa vrátil do Nitry, kde robil v tom čase funkcionára môj otec. Chceli sme postúpiť do federálnej ligy, čo sa podarilo v sezóne 1989/90.“

Útok Kolečáni, Hrtús, Sládeček

„Povedal by som, že spolu sme hrali totálny hokej založený na neustálom pohybe a kombináciách. Útok vznikol na vojne v Michalovciach, kde nás dali takto dohromady. Vytvorili sme najúdernejšiu trojicu 1.SNHL. Aj keď sme po tej michalovskej sezóne mali všetci traja rôzne ponuky, napokon sme sa spoločne vrátili do Nitry. Ičo Hrtús bol výborný technik i zakončovateľ, Peťo Sládeček zase ohromný bojovník a ja som bol niečo medzi tým. Celkom dobre som korčuľoval, bol som solídny strelec, jednoducho sme sa dobre dopĺňali. Spolu sme hrali v Michalovciach, potom aj v Nitre, no po pár rokoch nás ako trojicu rozhodili. S Ičom som však neskôr  toho odohral ešte pomerne dosť. Je pravda, že po vojne to so mnou už bolo o niečo horšie. V roku 1987 sa mi pritrafil nešpecifikovaný úraz kolena. V tom čase neexistovali také diagnostické metódy ako dnes. Po dvoch rokoch, keď mi stále vyskakovalo koleno, som už musel ísť na operáciu, kde mi zistili, že mi úplne chýba predný krížny väz. Dali ma ako tak dokopy a vlastne ďalších 10 sezón som dokázal odohrať bez predného väzu v kolene.“

 Spolupráca so Stümpelom a Pálffym

„Trénerom bol vtedy Julo Haas a asistentom Rudo Uličný. Haasa ale dosť skoro odvolali a hlavným trénerom sa stal práve Rudo.  Pamätám si, že vtedy hrali spolu traja mladí chalani. Jožo, Žigo a ak ma pamäť neklame, tak tretím bol Martin Miklík alebo Miloš Fleischer. Hrali veľmi dobre, ale dostávali pomerne veľa gólov. A tak padlo rozhodnutie, že budem hrať s nimi dvoma ako ľavé brániace krídlo. Tak vznikla naša spolupráca, ktorá nakoniec trvala až do  konca  sezóny.“

Najlepší spoluhráč 

„Ičo Hrtús. Spolu sme vyrastali, bol mojou hokejovou dvojičkou a dvorným spoluhráčom z jedného útoku. V sezóne 90/91 som nastupoval so Žigom a Jožom, no okrem tej sezóny, kedy mal Ičo zdravotné problémy, sme v Nitre hrali stále spolu. Dokonca sme spolu hrali aj za Polygon. Na ľade sme si rozumeli, presne sme vedeli, čo od seba čakať.“

Trénerské začiatky a súčasnosť

„Po skončení kariéry som začal robiť trénera v Polygone. Hlavným trénerom mal byť Slavo Chlebec, ale  vtedy sa presunul do A-tímu Nitry a Jano Plandora, ako šéf klubu, zháňal náhradu. Dohodli sme sa, že povediem prípravu a bude sa hľadať tréner. Ale ten sa napokon nenašiel, tak som sezónu začal vo funkcii trénera ja, no v novembri ma odvolali. Chvíľu som bol bez hokeja, ale ozvali sa Nové Zámky. Tam som bol akýsi hrajúci tréner. Neskôr som sa vrátil do Polygonu, ktorý vtedy sídlil v Prievidzi, ale kvôli ďalšiemu zraneniu kolena som hráčsku kariéru nadobro ukončil. Opäť som sa vrátil do Zámkov, kde som trénoval  dorastencov, juniorov i mužov. V roku 2003 sa zrodil návrat do Nitry, kde som pôvodne robil asistenta Jurajovi Boldišovi, neskôr Rudovi Uličnému, Antonínovi Stavjaňovi, potom som pôsobil pri mládeži i v HK 96 Nitra. V minulej sezóne to bolo krátke pôsobenie znova po boku Ruda Uličného a teraz  som po rôznych zmenách nakoniec hlavný tréner.“

Sezóna 2004/05, asistent Rudolfa Uličného, piate miesto

„Pre hokejovú Nitru to bol veľmi vydarený ročník. NHL sa nehrala a štyri popredné kluby, ktoré v tom čase reprezentovali tzv. silnú štvorku, konkrétne Košice, Slovan, Trenčín a Zvolen, mali vo svojich tímoch skvelých hokejistov. Za Slovan hral Šatan a Višňovský, za Zvolen útok Országh, Handzuš, Zedník, za Trenčín Demitra, Gáborík a Hossa a Košice mali v tíme takisto výborných hráčov. My sme nemali nikoho a v tabuľke sme boli hneď za nimi. Už keď začínala rozcvička, štadión spieval, všetky sektory na státie boli takmer hodinu pred zápasom zaplnené do posledného miesta. Vtedy tu začal skutočný hokejový boom, ktorý pokračoval aj v nasledujúcej sezóne a dovolím si povedať, že čiastočne je ho cítiť aj dnes. Len škoda, že sa na to iba spomína. Bolo by veľmi pekné, keby sa to obdobie spred siedmich rokov vráti. Nielen z pohľadu divákov, ale hlavne z pohľadu hokejovej kvality.“

Sezóna 2005/06, asistent Antonína Stavjaňu, víťaz základnej časti, tretie miesto

„Mali sme vtedy hotové, myslím si dobre poskladané mužstvo. Prakticky bolo doplnené len o dvoch mladých bekov Milana Hrušku a Ivana Švarného. Miro Kováčik prišiel z Trenčína výmenou za Peťa Poljačka. Tím bol nastavený tak, aby hral atraktívny a útočný hokej, ktorý by divákov zabával. To sa aj potvrdilo. Myslím, že po ôsmom kole sme sadli na prvé miesto a až do konca sme ho nepustili. Bola to veľmi vydarená sezóna. Veľká škoda, že nemala pre Nitru zlatý koniec.“

Odvolanie Antonína Stavjaňu

„Vždy, keď nastane taký zásah, na mužstve nejaké stopy zostanú. Ťažko sa to popisuje. Niektorí hráči z toho boli znechutení, iní cítili, že dostanú viac priestoru na ľade. Podľa mňa mužstvo vtedy nefungovalo tak dobre, ako malo. Napriek tomu sme so Žilinou hrali veľmi vyrovnané zápasy, dvakrát sme prehrali po predĺžení a tuším až trikrát sme stratili dvojgólový náskok v zápase. Škoda toho. Aj s odstupom času si myslím, že Nitra vtedy mala mužstvo, ktoré mohlo zabojovať o titul.“

Sezóna 2009/10, HK 96 Nitra – víťaz 2.ligy, hlavný tréner

„Každé víťazstvo je úspechom, toto takisto. Hrajú tam chalani, ktorých som v minulosti trénoval, ale aj takí, s ktorými som ešte hrával. Hokej sa tam hrá viac-menej pre zábavu. Dala sa dokopy dobrá partia a spolu sme si povedali, že niečo dosiahneme. Mali sme výborného brankára, všetkých to bavilo, zlepšili sme tréningový proces a nakoniec sme vybojovali postup do 1.ligy. Ale tá už bola nad sily klubu. Určite však pekná sezóna a dobrý zážitok. Ten klub ma prakticky drží aj teraz, je to taký trénerský koníček.“

Šanca na 9.miesto

„Nádej zomiera posledná. Ale ja som od začiatku realistom. Náš osud nie je v našich rukách, čo je dôležitý a pre nás nelichotivý fakt. Aj keby sme vyhrali všetky zápasy do konca ligy, vôbec nie je isté, či to bude stačiť. V minulosti sa stratilo až príliš veľa bodov a ťažko sa to dobieha. Dôležité však je, aby malo mužstvo motiváciu, hralo so srdcom a každý zápas zobralo s plnou vážnosťou. Všetci hovoria, že rozdiel medzi extraligou a 1.ligou je markantný, no v baráži sa naozaj môže stať všeličo. Stačí jedna nevydarená tretina a potom je to aj o psychike. Mužstvo pripravujeme tak, aby sme v baráži mali najlepšiu  formu. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale ľahké to pre nás nebude.“

Trénerská filozofia

„Bol som ovplyvnenými viacerými trénermi z minulosti. Či to bol Jiřík, alebo neskôr Rudo Uličný. S ním sa dobre poznám, bolo sa od neho čo učiť, spolu sme hrávali, neskôr ma trénoval a nakoniec sme boli aj trénerskými kolegami.  Som názoru, že dobrý tréner musí mať zo všetkého trochu. Najdôležitejší je však prístup k hráčom. Je dôležité, aby sa tréner mužstvu prispôsobil a hral s ním hokej, na ktorý jeho zverenci reálne majú. Nemôžete nútiť hrať tím útočne, keď nemáte na to vhodné typy a zase naopak. Ja mám najbližšie k rýchlemu útočnému hokeju a ak by som si skladal mužstvo, tak by som hľadal podobné hráčske typy. Je pravda, že dnes sa kladie dôraz na silových hráčov a jednoduchý herný prejav, ale mne bola vždy bližšia trochu iná hra. Naše mužstvo je pohromade mesiac, teda podľa akejsi hokejovej filozofie by teraz malo končiť obdobie prípravných zápasov, mali by sme mať vžitý systém a vyskladaný káder. Ale my prípravné zápasy vlastne nemáme, všetko robíme za pochodu a hráme ligu. Jednoduché to nie je, no uvidíme, aký výsledok z toho nakoniec vznikne Dôležité však je, že sa tu vytvorila správna partia chalanov, ktorá si vzájomne žičí.“

Hokejová odbornosť

„Každý tréner má nejaké schopnosti a mal by byť odborníkom. Dnes však už nejaká trénerská intuícia a schopnosť predvídať hru súpera ustupuje. Technika dáva trénerom bohaté možnosti a tí sa tak vedia na súpera pripraviť oveľa lepšie ako v minulosti. Je to síce jednoduchšie, ale z pohľadu výsledkov je zase na trénerov vyvíjaný oveľa väčší tlak. To v minulosti nebolo, pracovalo sa koncepčne a tréner mali svoj čas i priestor. Spomeniem len nedávnu minulosť. Tretie miesto Nitry zo sezóny 2005/06 nebolo dielom náhody, ale výsledok koncepčnej práce a filozofie, ktorá sa niekedy na začiatku roka 2004 stanovila. Vedeli sme, čo chceme s Nitrou hrať, našli sa vhodné typy hráčov, ktoré do tímu prišli, káder ostal pohromade a výsledok sa dostavil. Hovoríme, že Nitra chce stavať na svojich vlastných hráčoch, no Krištof, Mráz a Štumpf hrajú niekde vonku, Tvrdoň pôsobí v zámorí. Všetkých poznám ešte z čias, kedy boli žiakmi. Je to škoda, že ich nemôžeme formovať pre seniorský hokej v prvom tíme Nitry. Ak má klub túto filozofiu, mal by sa jej držať.“

Budúcnosť

„Neviem, aká bude. Hokej milujem, je mojou veľkou zábavou. Aj trénovanie HK 96 Nitra beriem ako súčasť zábavy, niekedy je veľmi zaujímavé sledovať tréning hráčov, ktorí nie sú takí trénovaní, rýchlejšie sa unavia a potom reagujú zvláštnym spôsobom. Čo sa týka Nitry, môžem povedať, že každý extraligový zápas si naplno užívam, hoci nie vždy prinesie výsledok, ktorý si želáme. Už mám dosť rokov na to, aby som vymýšľal niečo nové. Ja som hokej nikdy neopustil, rád by som pri ňom zostal a zostarol.“

Ďakujeme za vaše názory