Novinky - 11.04.2012 09:05

Tréner majstrov Peter Hričina prestupuje – k juniorom

Huste.tv Autor: Huste.tv | Zdroj: HKM / Branislav Šníder

Peter Hričina bol svojho času kapitánom zvolenského mužstva, ktoré vybojovalo postup medzi slovenskú hokejovú elitu a odohralo v nej svoj premiérový ročník. Pred pár týždňami sa stal zasa prvým trénerom, ktorý získal titul majstra SR s mužstvom zvolenských dorastencov. Ako hráč – legionár, získal Hričina majstrovské tituly v Chorvátsku i Srbsku, tohtoročný trénerský je pre neho na Slovensku prvý, no podľa jeho slov najcennejší.

Úspešný tréner prevzal svojho času najprv piatakov, v ďalších sezónach priviedol na prvé miesta tabuľky tímy šiestej i ôsmej hokejovej triedy. Prvá sezóna pri kormidle dorastu (2010/2011) bola hneď medailová, jeho zverenci boli prekvapením súťaže a vybojovali bronz. Vzostup sa podarilo udržať a tohto roku dosiahli dorastenci HKM na vrchol – pod vedením Petra Hričinu získali prvý historický titul majstra SR pre Zvolen vo svojej kategórii.

 

Dorast tím

Prípravu na majstrovskú sezónu ste začali tak ako pred rokom, spolu s kolegom Eduardom Giblákom. Aký hráčsky materiál ste mali v rukách a čo ste si s ním v extralige trúfali dosiahnuť?

„Treba povedať, že po skončení sezóny 2010/2011 nám do juniorského tímu odišlo deväť hráčov, z toho traja zadáci, ktorí tvorili základ obrany. Zvyšok boli útočníci, ktorí v bronzovej sezóne priniesli nezanedbateľný počet kanadských bodov. Navyše o kategóriu vyššie odišiel brankár Tomljenovič, ktorý podával počas celej sezóny výnimočné výkony. Stála teda pred nami náročná úloha týchto hokejistov nahradiť. Do dorastu prešli zo starších žiakov prakticky len dvaja hokejisti – Ivan Jakubík a Kristián Pospíšil, ostatní už v priebehu predchádzajúcej sezóny za dorast nastupovali. Bolo dobre, že tí, ktorí tvorili mužstvo, hrali spolu prakticky už druhý rok, z nich ale Filip Mančák a Tomáš Tӧrӧk boli počas skončenej sezóny viac v juniorke ako u nás. Kolektív sa musel vyrovnať s absenciou nejakého jednoznačného lídra na ktorého sa spoľahne, zomkol sa a dosiahol spoločnou prácou veľký výsledok. Napriek tomu, že sme sezónu 2010/2011 zakončili ziskom bronzových medailí, do letnej prípravy na novú sezónu sme vstupovali bez konkrétneho cieľa, čo sa týka umiestnenia. Po prechode zo sucha na ľad sme s kolegom Giblákom nemali veľké oči a bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia, aby chlapci pochopili, že len tvrdou prácou sa dá niečo dosiahnuť. Zúročovať sa to pomaly začalo už pred začiatkom sezóny, keď sme v Košiciach vyhrali významný a kvalitne obsadený Trojákov memoriál so skóre 19:1. Prišla však súťaž, chlapci ešte asi ´lietali vo hviezdach´ a hneď v úvode sme dvakrát pomerne vysoko prehrali s Banskou Bystricou. Tá facka však prišla vhod, bolo to na začiatku sezóny a ukázalo sa, že to bolo dobre.“

Vlani ste si tretie miesto vybojovali v play-off. V tejto sezóne sa súťaž zmenila na dlhodobú, bez záverečných vyraďovacích súbojov. Aký je váš pohľad na túto zmenu?

„Bol zvolený systém dlhodobej súťaže, hrali sme preto tak. Bolo nám povedané, že keď budeme hrať touto formou, každý jeden zápas bude pre tých účastníkov akoby zápas play-off. Aj dlhodobá súťaž má svoje plusy, pravdou však je, že súboje vo vyraďovacej fáze extraligy to nemôže nahradiť. Napriek všetkému – vyšlo to tak, že v závere súťaže sa nikto ´neodtrhol´ a o konečnom poradí na špici i na konci tabuľky sa rozhodovalo v poslednom dvojkole a titul mohli získať ešte tri tímy. My sme majstrovské ambície museli potvrdiť v súboji s najväčším rivalom, Banskou Bystricou a vyšlo to. Titul sme získali v dramatickom závere dlhodobej súťaže, play-off má však svoj náboj, svoju atmosféru, ktorú hráči cítia a sami od seba sa dokážu ´nabudiť´. Myslím, že toto špecifikum by sa malo zachovať a smerom k budúcej sezóne sa na tom už pracuje.“

Vari ani jedno mužstvo sa počas dlhodobej súťaže nevyhne určitým výkyvom. Mali ste aj vy obdobie, keď ste cítili, že to nie je dobré?

„Ani nie tak zo stránky herného výpadku, skôr by som povedal, že určité rozladenie formy spôsoboval kalendár súťaže. Keď je v extralige  trojtýždňová pauza, dá trénerom dosť roboty, udržať výkonnosť mužstva na zodpovedajúcej úrovni. Pri pohľade späť vidíme, že sme sa takmer počas celej súťaže pohybovali na horných priečkach tabuľky, a teda tú optimálnu formu sa nám stále darilo udržiavať.“

Vyhýbali sa kolektívu aj zranenia, ktoré majú vplyv na účinkovanie mužstva?

„Počas sezóny nás trápili skôr dlhodobé zranenia, bola fáza, keď sme zrazu mali k dispozícii len troch obrancov. Postaviť na tento post útočníka už nie je v doraste také jednoduché ako v žiackych kategóriách, zvlášť, keď chcete dosiahnuť dobré výsledky. O to viac si cením, že chlapci zabojovali aj v nepriaznivých situáciách.“

Vy aj mužstvo ste sa museli vyrovnať so zmenou asistenta. Podarilo sa..

„Po odchode ostrieľaného trénera Gibláka do Rumunska, s ktorým sme viedli dorast rok a pol, prišiel k mužstvu Jaroslav Tӧrӧk. S ním sme vytvorili opäť výborne spolupracujúcu dvojicu, vynikajúco sme si rozumeli a naša spolupráca plynulo nadviazala na éru, keď stál po mojom boku Eduard Giblák. I keď vonkajšie prostredie nebolo vždy najprajnejšie, ťahali sme za jeden koniec a celosezónnu prácu sme pretavili v úspech.“

V hokeji sa pohybujete už od svojich šiestich rokov a máte množstvo kontaktov. Aké ste zaznamenali ohlasy na zisk titulu slovenského šampióna?

„Musím konštatovať, že som príjemne prekvapený. Ozývali sa mi kolegovia všetkých kategórií z celého Slovenska, a tiež zástupcovia klubov, v ktorých som kedysi pôsobil. Určite dobre padne, keď niekto ocení prácu iného a teší ma, že aj medziľudské vzťahy sú v našej komunite ešte na nejakej úrovni, pretože tá atmosféra nie je vždy iba pozitívna...“

Pred vami je krátke obdobie voľna pred začiatkom prvej fázy prípravy na novú sezónu. Robíte si už do nej plány?

„Áno. Vedenie klubu rozhodlo, že by som mal viesť juniorský tím. Prakticky by som si prevzal vo vyššej kategórii chlapcov, ktorých som trénoval v predminulom a minulom roku. Letná príprava bude trvať deväť týždňov vstúpime do nej s 31 hráčmi.“