Rozprávkový príbeh. Z čističa topánok najlepším futbalistom všetkých čias
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: archív, huste.tv, youtube
Jeho meno rezonuje po celom svete. Pelé, ako sa skrátene nazýva Edson Arantes do Nascimento, nedostižný a nenapodobiteľný hráč, žijúca legenda najobľúbenejšej hry na svete, sa spája s pojmom futbal. Už počas života si postavil pamätník. Jeho životná i športová cesta bola niekedy akoby z rozprávky, ale jeho kľučky, finty, strely a góly boli skutočné. Pred ním ani po ňom sa nenašiel futbalista, ktorý by bol taký výkonný po streleckej stránke, či v klube, alebo v reprezentácii.
Pelého v mladosti volali Dico a ako jeden z najmladších sa musel od siedmich rokov starať aj o živobytie päťčlennej rodiny. Otec, Ramos do Nascimento, sa na začiatku profi kariéry zranil a neskôr si privyrábal drobné ako zle platený, nedoliečený futbalista v menších kluboch. Matka Celesta zaprisahala Dica – Pelého, aby sa nedal na futbal, a ten jej sľúbil, že sa stane lekárom. Napokon sa aj stal – lekárom futbalových duší. Jeho akcie bývali balzamom pre fanúšikov.
Čistenie topánok a drobné z tohto zárobku boli nevyhnutnou súčasťou príjmu rodiny. Okrem toho spestroval jedálniček lovením rýb. Vo voľných chvíľach sa hral s loptou na plážach a malých placoch, lebo sľub, ktorý dal mame, sa jednoducho nedal dodržať. Narodil sa futbalistom. Objavil ho jeden zo skautov slávneho Santosu a keď sa po prvý raz ukázal na tréningu, všetci vedeli, že sa stalo čosi zázračné. Ten chlapec očaril. Waldemar de Brito, mládežnícky tréner v Santose, ho predstavil hlavnému vedeniu, lebo bolo jasné, že prekonal výkonnostný limit medzi mládežníkmi. Čnel nad všetkých.
Pätnásťročný debutoval v Santose, o rok podpísal prvú profi zmluvu na garantovaných 75 dolárov mesačne, čo bolo pre chudobnú rodinu nesmierne veľa peňazí. Sotva dovŕšil 16 rokov, dostal šancu predstaviť sa v áčku Santosu. Ako šestnásťročný debutoval aj v reprezentácii. Nastúpil v druhom polčase proti Argentíne a hoci Brazília prehrala 1:2, noviny ho vychválili. Tréner Vicente Feola s ním začal rátať na majstrovstvá sveta 1958 vo Švédsku. Posudok psychológov ho takmer zrazil z cesty – vraj je ešte detský, chýba mu dostatočná bojovnosť a pocit zodpovednosti. Tréner hodil papiere do koša a zobral ho. Neskôr sa ukázalo, že to bol najlepší ťah trénerskej kariéry.
