Olympijské prekliatie každých 40 rokov. Raz Moskva, dvakrát Tokio
Priaznivci čísel, numerológie a možno aj konšpirácií hovoria o 120 rokov trvajúcom olympijskom prekliatí. Letné olympijské hry 2020 sa neuskutočnia a preplánované boli na budúci kalendárny rok. Po štyridsiatich rokoch tak možno hovoriť o ďalšom problémovom podujatí pod piatimi kruhmi, rovnako ako bolo to vojnové v Tokiu respektíve a aj úvod osemdesiatych rokov, ktoré poznačila Studená vojna. Samotní Japonci si pritom podobnými problémami v minulosti už prešli. Olympiádu sa snažili zorganizovať po piaty raz a zapisujú si pritom druhý neúspešný pokus.
"Takéto problémy sa stávajú každých štyridsať rokov. Je to prekliatie olympiády. Také sú fakty," vyhlásil vo svojom oficiálnom stanovisku japonský minister financií Taró Asó. Duchovne znejúce politické vyhlásenie hneď spustilo vlnu diskusií o tom, čo mali spoločné podujatia v rokoch 1940, 1980 a 2020. Zjednodušene - komplikácie s účasťou krajín. Tri roky pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa organizácie podujalo Nemecko a využilo každú jednu príležitosť na to, aby spropagovalo svoj režim. Západné krajiny vážne zvažovali bojkot, no 49 z nich do Berlína pricestovalo a zúčastnilo sa tak nemeckej dominancie s 89 cennými kovmi. Druhé Spojené štáty ich pozbierali 56. V roku 1940 sa dianie malo dostať do Japonska, prvý raz v histórii na ázijskú pôdu. Lenže vojna v tom čase už zúrila naprieč celým svetom. Japonci trvali na tom, že sa OH uskutočnia, hoci pre ich sympatie s Nemeckom a Talianskom vážne zvažovali neúčasť Američania aj Briti. Nervózna situácia medzi krajinou vychádzajúceho slnka a Čínou nakoniec viedla k zrušeniu športového podujatia.
Zástancovia OH v Tokiu či Moskve tvrdia, že šport by mal stavať mosty, nie priživovať politické a vojenské spory
Letné olympijské hry v roku 1980 boli pridelené Sovietskemu zväzu. Šlo o kontroverzný krok Medzinárodného olympijského výboru, ktorý prvý raz organizáciu pridelil komunistickej krajine. Nestretlo sa to s veľkým pochopením. Vyše šesťdesiat krajín sa rozhodlo, že svoju výpravu nevyšle. Oficiálne šlo najmä o protest proti vojenským aktivitám Sovietov v Afganistane. Pod olympijskou vlajkou a teda bez svojej oficiálnej reprezentácie sa zúčastnili športovci zo Západného Nemecka, Talianska, Francúzska, Veľkej Británie či Austrálie. Američania sa rozhodli, že do Moskvy nepocestujú vôbec.
Prešlo štyridsať rokov a "prekliatie" sa ozvalo opäť. Na japonskú smolu, opäť sa na organizáciu podujala táto krajina. Zhodou okolností, niektoré z myšlienok boli veľmi podobné ako v roku 1940. Japonci chceli ukázať, že sa spamätali z ničivého zemetrasenia. V septembri 1923 zasiahlo oblasť Kantó ničivé zemetrasenie s magnitúdou 8,3 Richterovej stupnice a o desať rokov bolo hlásené podobne silné, tento raz sprevádzané cunami. Tohtoročná olympiáda by sa do malej miery niesla aj v znamení spomienky na marec 2011, kedy bolo v krajine evidované jedno z piatich najničivejších zemetrasení na svete a jeho súčasťou bolo aj poškodenie jadrovej elektrárne Fukušima.
Aktuálna olympiáda bude ešte svoj príbeh dotvárať v najbližších mesiacoch. MOV totiž nerozhodol o jej zrušení, ale preložení. "Za súčasných okolností a na základe informácií, ktoré dnes poskytla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), dospeli prezident MOV a japonský premiér k záveru, že OH v Tokiu je potrebné presunúť. Konať sa nebudú v roku 2020, ale najneskôr v lete 2021. Základom totiž je ochrana zdravia športovcov a všetkých zúčastnených na olympijských hrách. Obaja lídri sa zhodli na tom, že olympijské hry v Tokiu môžu byť v tomto ťažkom období majákom nádeje pre svet a olympijský oheň by sa mohol stať svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet v súčasnosti ocitol. Preto je dohoda, že olympijský oheň zostane v Japonsku. Dohodli sa tiež, že aj v roku 2021 pôjde o OH 2020 a PH 2020," informoval v oficiálnej správe.