Novinky - 25.07.2019 11:00

Nedokážem si predstaviť návrat do života, ktorý som viedla pred Projektom Y, tvrdí Eva Borodáčová

redakcia Autor: redakcia | Zdroj: Svet MMA

Jednou z favoritiek Projektu Y je žilinská bojovníčka Eva Borodáčová, ktorá mala ako jediná zo ženskej štvorice osobné skúsenosti s bojovými športami už pred začiatkom šou. Svoju premiéru v klietke absolvuje naozaj veľkolepo, keď sa na Štvanici pred zrakmi 8 tisíc fanúšikov predstaví na podujatí Oktagon 13.

Čo vás motivovalo prihlásiť sa do Projektu Y?

Rozhodne nešlo o žiadne vopred premyslené životné rozhodnutie, skôr čistá spontánnosť. Ako som už niekde spomínala, som taká ženská verzia “Yesmana”, čiže väčšinou na výzvy, či do niečoho atypického idem, odpovedám “jasné”.

Kedy ste začali inklinovať k bojovým športom?

Bojové športy sledujem už dlhé roky, od čias, kedy sa K1 a Muay Thai aktívne venoval môj bratranec Ján Radena, spolu s jeho najlepším kamarátom, mojim trénerom, Miroslavom Cingelom. Mala som asi 15 rokov, keď som navštívila prvý galavečer thajského boxu v Žiline. MMA však sledujem len niečo vyše roka, náhodou som raz uvidela jeden zápas, na turnaji Simply the Best v Prahe a úplne ma to dostalo. Bolo to o niečom inom. Nedýchala som.

Aké boli vaše začiatky prípravy na súboje v Projekte Y?

Pripravovať som sa začala okamžite, ako som sa dozvedela, že ma ako náhradníčku, vybrali do Projektu (začiatok februára), dovtedy som síce chodila na box tréningy, ale nebolo to na pravidelnej báze a rozhodne je veľký rozdiel, medzi búchaním do vreca, z dôvodu straty hmotnosti a skutočnou prípravou na profi zápas.

Niektoré dievčatá v šou mali čo robiť aj s inými aspektami, ako s fyzickou pripravenosťou. Ako beriete šou po psychickej stránke?

Nemyslím, že ma účasť na show nejako extra psychicky “postihuje”. Tréningy ma veľmi bavia, našla som sa v tom, celé to nakrúcanie a kvázi mediálny záujem beriem len ako sprievodný jav prípravy na zápas. A zápas je tá dôležitá a podstatná časť.

Ako účasť v šou vníma vaše blízke okolie? A aký je to pocit, keď vás ľudia fanúšikovia zdravia na ulici?

Osobne mám veľmi úzky okruh ľudí, s ktorými sa stretávam, teda priateľov. U nich sa za dobu trvania projektu nič nezmenilo. Nakoľko, som sa ani ja nijako nezmenila. Stále tá istá “Efa”. Nových ľudí si k sebe moc nepúšťam, som opatrná. Každopádne je to veľmi milé a príjemne, keď za mnou príde fanúšik a požiada o fotku. Je to niečo, čo by mi pred pol rokom ani vo sne nenapadlo.

Zdroj: Neruda Production

Cítite, že niektorí “odborníci“ na sociálnych sieťach na vás nehľadia s rešpektom?

No, klamala by som, keby som tvrdila, že som si neprečítala mnohé hejterské komentáre, či už vo všeobecnosti smerom k projektu Y, alebo len výhradne voči svojej osobe. Čo na to povedať? Život ma naučil, že sa nedá vyhovieť každému a že z obdobných vecí si absolútne netreba robiť hlavu. Vo svete totiž funguje niečo, ako prirodzená rovnováha, a minimálne toľko ľudí, ktorí ťa zrovna práve “nemusia”, ti naopak fandia a dodávajú pozitívnu energiu.

Ako ste sa zmenila po fyzickej, ako aj po osobnostnej stránke od začiatku šou po súboj na Štvanici?

Čo sa týka fyzickej zmeny, tá je neskutočná. Mám kondičku, o ktorej sa mi ani nesnívalo, naučila som sa mať rada beh, to bola tá najmenej pravdepodobná vec v mojej príprave, teda hneď po tom, čo som sa naučila urobiť kotrmelec. Pochopiteľne som schudla (KONEČNE), nabrala svalstvo a celkovo sa cítim veľmi dobre. Tak spokojne. Nebojím sa až povedať, že som na seba trošku pyšná, že som do toho dala toľko.

No a moja mentálna stránka? Naučila som sa inému druhu zodpovednosti. Nakoľko na ten tréning ísť nemusíš, keďže tu nie je žiadna reálna sankcia, v zmysle pokuty, alebo iného trestu. Jediný, komu svojou neúčasťou ublížim, som len ja sama. A v druhom rade, no o nič menej pre mňa podstatnom, je zodpovednosť voči mojim trénerom. Jednoducho by som sa na seba nemohla pozrieť do zrkadla, ak by som na tom tréningu nenechala všetko, alebo sa ho dokonca nezúčastnila.

Vás už v sobotu čaká súboj s Kateřinou Klinderovou. Čo vravíte na svoju súperku?

K mojej súperke Kataríne môžem napísať len to, že ju neskutočne uznávam za to, že do toho išla, že si prešla celou prípravou, že pri svojej výške dokázala dať váhu a že to nevzdala. Veľmi ju rešpektujem, na zápas sa nesmierne teším a o to viac na našu spoločnú afterku (smiech).

Zápas je doslova za dverami. Cítite už trocha trému?

Pochopiteľne, mam motýle v bruchu. Je pre mňa stále neuveriteľné, že vôbec zápasím. To, že fight prebehne na oficiálnom podujatí OKTAGON 13, pred 8 000 divákmi, v priamom prenose televízie ti nahlodáva sebavedomie. No stále mám v hlave to, že pre TOTO som pol roka drela, potila krv a dala do toho srdce i dušu. A ako sa hovorí, “hard work pays off“ a ja si idem pre svoju odmenu. Tou bude zdvihnutá ruka a ako všetci viete, koláč s proseccom.

Plánujete po šou pokračovať v kariére MMA zápasníčky, alebo to beriete ako jednorazovú záležitosť?

MMA ma pohltilo, bez srandy. Nedokážem si predstaviť svoj návrat do života “pred Projektom”. Do práce v kancelárii, nad papiermi. Alebo aspoň nie teraz. Srdce mi príliš “zdivelo”. Uvidíme, ako dopadne semifinále, následne možno finále a potom sa uvidí, čo bude.

Ondro s Palim vedia premieňať aj tie najšialenejšie sny na realitu, ja som im za to nesmierne vďačná a som toho názoru, že všetci ľudia, čo sa troška pohybujú v tejto športovej oblasti im bez debaty musia uznať zásluhy za stopercentné promo a propagáciu tohto neskutočného športu medzi širokú verejnosť. Chalani, dobre robíte, čo robíte!