Novinky - 31.08.2019 10:29

Tomáš Deák: Chcel som robiť niečo, kde sa bude potiť krv

Zdroj: Tomáš Horváth/Instagram

Už o necelé tri týždne sa na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu uskutoční ďalší turnaj organizácie Oktagon MMA, tentokrát s poradovým číslom štrnásť. Jeho ústrednou postavou bude aj šampión prestížnej ruskej organizácie Fight Nights Global Tomáš Deák.

So zmiešanými bojovými umeniami začal už pred viac ako desiatimi rokmi, v časoch, keď na Slovensku len málokto vedel, že MMA existuje: „Ani zďaleka sme nemali také podmienky ako dnes. Mali sme jednu veľkú telocvičňu na Sokolskej a to bola džudistická telocvičňa, takže tam boli iba žinienky. Tam sme mali dovolené chodiť pondelky, stredy a piatky od ôsmej do desiatej a to bolo celé,“ spomína na náročné začiatky Deák. Podľa jeho vlastných slov so športom začal už vo veľmi skorom veku: „Začal som tak, že som robil zápasenie. Môj otec bol zápasník, takže už od troch rokov ma bral na žinienku. Keď som sa v pätnástich nasťahoval do Bratislavy tak som pomaly chcel zmeniť šport. Chcel som niečo, kde sa bude potiť krv, čo bude tvrdé a bude tam disciplína. Kamarát zápasník začal robiť MMA tak mi povedal, že to mám skúsiť. Ja som nevedel, čo to je za šport, ale povedal mi, že tam môžem zápasiť, tak som do toho išiel.“

S aktuálnym skóre 19-9 patrí k najlepším slovenským bojovníkom, napriek tomu, že na začiatku svojej kariéry niekoľkokrát prehral. Dôvod je však zrejmý, hľadanie tej správnej váhy: „Ja som to vtedy nepoznal a ani ma nikto neupozornil, že sa chudne, že sa robia nejaké diéty. Toto som vôbec nevedel. Prvý zápas som mal v 84 a mal som 76 kilo, ale ten som vyhral. Ďalší som mal v 77 a mal som 70 kilo. Ďalší potom v 70. Ja som bojoval v o dosť vyššej váhe než som mal, čiže aj keď som navážil a na druhý deň som videl súpera, tak som naňho pozeral, že ako vyzerá, veď je obrovský. Lenže v skutočnosti on nebol obrovský, to ja som bol malý. On len klasicky pribral, tak ako je to teraz známe,“ ozrejmil svoju minulosť, „Napriek tomu som mal veľmi kvalitných súperov. Prehral som napríklad s Mateuszom Gamrotom, ktorý má titul v KSW a doteraz je neporazený. Prehral som s Antunom Račičom, majstrom sveta, ktorý mal titul v M1. Prehral som s Ulasom Aslanom v Nemecku, ktorý mal tiež titul v M1, alebo Alexandrom Šarnavským, ktorý bol v Bellatore. Takže prehrával som vo vyšších váhových kategóriách, ale aj to so šampiónmi.“

Nasledovala zahraničná anabáza v ruskej organizácii Fight Nights Global, kde napokon Deák dokráčal až k vytúženému titulu: „Oslovili ma po víťaznom zápase v kategórii do 61 kilogramov, keďže som úplne vybil súpera. Ponúkli mi Olega Borisova, ktorý mal vtedy skóre 15-1 a ten zápas som ani prijať nechcel, keďže som mal aj prehry, hľadal som svoju váhovú kategóriu. Tam ma zlomili, že to mám zobrať a nakoniec síce bola remíza, ale organizátori mi sami povedali, že som ten zápas vyhral a musím chápať, že som v ich domácom prostredí. Vtedy so mnou chceli uzavrieť zmluvu a po prvom zápase so Šaramazanom Čupanovom sme ju uzavreli,“ zaspomínal si na svoje účinkovanie v Rusku. Fight Nights Global sa však v posledných mesiacoch utápa v problémoch a nateraz je otázna jej ďalšia existencia. Napriek tomu sám slovenský fighter potvrdil, že s financiami to bolo vždy korektné a bezproblémové: „Nie, nestalo sa, že by mi nezaplatili. Vždy mi všetko vyplatili, nikdy s tým nebol problém. Trvalo im to síce niekoľko mesiacov, ale to aj vtedy, keď nemali existenčné problémy,“ potvrdil Deák. Svoj návrat do tejto organizácie ale vylúčil: „Nie, už tam nechcem ísť. To, že som si zlomil lakeť, dávam za vinu im. Ja som mal mať zápas už v októbri a oni mi ho odvtedy každý mesiac prekladali až do apríla. Oni ma vlastne nechali trištvrte roka v príprave. Moje telo už bolo tak vyčerpané, unavené, že keď mi na tréningu chytili nohu, tak som spravil salto, čo som nikdy v živote neurobil, lebo ja salto robiť neviem. Ja som povedal, že keď mi nie sú schopní garantovať zápas, tak nech to nerobia a nie ma stále naťahovať.“

Tomáš Deák si pred plánovanou obhajobou titulu vo Fight Nights zlomil na tréningu lakeť. Zranenie, ktoré vyzeralo veľmi nepríjemne si vyžadovalo dlhú rekonvalescenciu, no 28-ročný zástupca Octagon Fighting Academy neustále pracoval na rýchlom návrate: „Ruka je už na 100% v poriadku. Myslím si, že nikdy nikto neregeneroval tak ako ja. Ja som sa tomu venoval 24 hodín denne, či ľadovanie, elektroliečbu, fyzio, kryokomoru. Môj lakeť mal kráľovské zaobchádzanie,“ potvrdil. Najbližšie ho tak čaká súboj o titul Oktagonu v bantamovej váhe s českým protivníkom Filipom Mackom: „Hodnotím ho ako šikovného fightera. Nemyslím si, že je extrémne dobrý fighter, ale vie prekvapiť. Môže ísť so silným súperom a prekvapiť a môže tiež ísť so slabým a dostať bitku, lebo mu nič nevyjde. Musím si však naňho dať pozor a budem si naňho dávať pozor, pretože môžem urobiť malú chybu a prehrám,“ povedal na margo svojho súpera, „Oktagon ma do toho zápasu vôbec netlačil, viac-menej to bola jeho iniciatíva, čím mi išiel už aj na nervy. Ja nenávidím trashtalk, akonáhle nejaký vidím, už to pre mňa nie je o športe,“ dodal k blížiacemu sa duelu.

O úspešnom slovenskom zápasníkovi sa už dlhšie hovorí ako o adeptovi na historicky prvého slovenského zástupcu v najprestížnejšej organizácii sveta – UFC. Ako však sám Deák potvrdil, Amerika nie je jeho priorita: „Ak všetko pôjde ako má a vyhrám, tak sa dá očakávať, že pôjdem do Rizinu. Môj tréner Ilja Škondrič to už rieši, bol aj na nejakých stretnutiach. Rizin ma láka, dobre to tam vyzerá, vážia si tam fighterov, chodí tam veľa fanúšikov a je to tiež dobre platené,“ zároveň tiež ozrejmil, že nemal žiadny kontakt s nikým z popredných predstaviteľov UFC: „Neboli žiadne kontakty s UFC. Raz za mnou síce prišiel nejaký chorvátsky manažér, že mi tam vybavil zápas, nejako sa to riešilo, ale ponúkli mi také peniaze, že aj na Slovensku zarobím viac. Ja nepotrebujem byť UFC fighter a chodiť potom na nočné. Nechcem mať nálepku zápasníka UFC, ktorý sa tým nedokáže uživiť. Radšej budem zápasiť inde, nech z toho viem vyžiť.“

Vôbec posledným Deákovým súperom z „domácej scény“ bol Vojto Barborík, ktorému Deák pripravil prvú a zároveň jedinú prehru kariéry. Napriek tomu sa obaja bojovníci poznajú a pomáhajú si navzájom v príprave: „S Vojtom mám veľmi dobrý vzťah. Vtedy to bolo úplne iné. Mňa oslovili v piatok, že či v sobotu nechcem zápas, že im tam niekto vypadol. Ja som Vojta veľmi nepoznal, ale chalani ma prehovorili, že mám ísť a mal som v ten večer viac šťastia. Teraz by som s ním už zápasiť nechcel, pretože je na tom brutálne dobre (smiech).“

Aktuálne sa Deák predstaví po druhýkrát v rade pod hlavičkou Oktagonu, no vedel by si tiež predstaviť zápas s bývalým šampiónom UFC Codym Garbrandtom: „Veľmi som chcel zápas s Codym Garbrandtom, často som na to myslel a predstavoval si to. Jednak mal titul v UFC a keď som ho sledoval, tak mi neprišiel neporaziteľný. Ide do prestreliek a strašne veľa tam riskuje. Dá sa ho poraziť a vedel by som si s ním predstaviť prestrelku,“ dodal na záver rozhovoru.

Či šampión Fight Nights Global uspeje na blížiacom sa turnaji Oktagonu, sa dozvieme už 14. septembra na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Tam sa okrem Deáka predstavia mená ako Róbert Pukač, Samuel „Pirát“ Krištofič, či Ľudovít Klein a tak sa fanúšikovia rozhodne majú na čo tešiť.