Prvé a zatiaľ jediné - ženské hokejbalové zlato z MS
Autor:
Richard Weinfortner
| Zdroj: huste.tv
Hokejbal je jediným kolektívnym športom, v ktorom Slovensko zbiera cenné kovy na každom jednom šampionáte. V roku 2011 sa majstrovstvá sveta uskutočnili po tretí raz u nás, dejiskom bol bratislavský zimný štadión a ciele nášho mužského a ženského výberu nemohli byť iné ako zlato. Kým muži skončili "len" s bronzom, ženy sa stali prvý raz v histórii majsterkami sveta. Na predošlých dvoch turnajoch pritom brali zhodne striebornú medailu, keď v Plzni aj v nemeckom Ratingene podľahli vo finále Kanade 2:5 respektíve 0:2.
Bratislava napísala úplne iný príbeh, boli pritom aj kamery našej internetovej televízie a vďaka tomu si môžeme veľmi živo pripomenúť, ako sa triumf nášho tímu zrodil. Slovenskými súperkami v základnej skupine boli Švajčiarky a Britky, ktoré narobili pramalé problémy. Naše dievčatá tieto duely zvládli v súčte skóre 22:0 a ráznym sebavedomým krokom vykročili do vyraďovacej fázy. Vo štvrťfinále pokorili Maďarsko 15:0 a prvý gól dostali až v bojoch o medailu. Aj to iba jediný. Postarali sa oň Češky, ktoré poslali výsledkom 1:1 bitku o finálovú účasť až do extratimu a pevnejšie nervy ukázali domáce hokejbalistky.
Ženské finále tak malo aj tretí rok po sebe rovnaké obsadenie, no v náš prospech tento raz hrala výhoda domáceho prostredia. Za podpory divákov sa ju podarilo pretaviť na vytúžený výsledok. Po štvrtý raz na turnaji dokázali Slovenky uhájiť čisté konto a výborný výsledok brankárky Zuzany Tomčíkovej podčiarkla Mária Herichová, autorka zlatého šampionátového gólu. Pod prepísaním hokejbalovej histórie výrazne figurovalo aj meno trénera Jaroslava Kolibíka. "Naším tajným cieľom pred šampionátom bolo získať zlato a to sa nám podarilo. Dievčatá dali do hry srdce, bojovali a vyhrali sme. Kanaďanky neboli lepšie, lebo my sme vyhrali 1:0, taký je môj pohľad na finále," hrdo povedal médiám po finále.
Kým domáce majstrovstvá sveta v roku 2011 boli pre mužov nateraz poslednými, z ktorých nebrali zlato, pre ženy je to popri troch strieborných medailách a jednom bronze zatiaľ jediný titul svetového šampióna. O osem rokov neskôr mali možnosť niečo podobné na domácej pôde zopakovať, no v Košiciach im medaila tesne ušla a obsadili konečné štvrté miesto.
Tomčíková – I. Gajdošová, Karafiátová, Pravlíková, Országhová, Kežmarská, Lalíková – Pavlovičová, M. Gajdošová, Kapustová – Celárová, Džurňáková, Veličková – Ihnaťová, Herichová, Stašová
